Druhá kniha kroník

Druhá kniha kroník

19 1 Judský kráľ Jozafat sa však šťastne vrátil domov do Jeruzalema.  2 Vyšiel mu v ústrety videc Jehu, Chananiho syn, a povedal kráľovi Jozafatovi: „Rúhačom treba pomáhať? Miluješ tých, ktorí nenávidia Pána? Preto si si zaslúžil Pánov hnev. 3 Zistili sa však u teba aj dobré skutky: že si dal z krajiny vypáliť ašery a že si sa rozhodol v srdci hľadať Pána.“

 

Jozafat obnovuje vnútornú správu. – 4 Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Potom však opäť vyšiel medzi ľud od Bersabe až po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi, Bohu svojich otcov. 5 V krajine ustanovil sudcov, vo všetkých opevnených mestách Júdu, mesto za mestom. 6 A sudcom povedal: „Hľaďte na to, čo robíte, lebo nie za človeka súdite, ale za Pána, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku. 7 Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva.“

 8 Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorých z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských rodov pre Pánov súd a pre spory tých, čo bývali v Jeruzaleme. 9 A prikázal im: „Tak robte v bázni pred Pánom, spravodlivo a s úprimným srdcom. 10 Pri každom spore, ktorý k vám dôjde od vašich bratov, čo bývajú vo svojich mestách, (či je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zákony, príkazy, predpisy a nariadenia, napomeňte ich, aby sa neprehrešovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a na vašich bratov hnev. Takto robte a nepreviníte sa!  11 Veľkňaz Amariáš je vaším predstaveným vo všetkých Pánových veciach a Izmaelov syn Zabadiáš, knieža v Júdovom dome, vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú vám k službám leviti. Konajte mužne a Pán nech je s dobrom!“

 
2. O Pánovom hneve proti Jozafatovi pozri kap. 20 a porov. 2 Kr 3, 27.
8 – 11. „Pánov súd“ rokoval o náboženských žalobách. Sídlom tohto súdu bol Jeruzalem. Niektorí však prekladajú koniec 8. verša: „a pre spory jeho obyvateľov“. Jeruzalemský súd bol vyšší súd, sem dochádzali aj spory z iných miest (porov. v. 10). Sem sa obracali o rozhodnutie, keď nebolo isté, či v danom prípade bola spáchaná vražda, alebo šlo o neúmyselné zabitie človeka („spor medzi krvou a krvou“; porov. Dt 17, 8 n.), a u tohto súdu žiadali výklad zákonov a nariadení. Sudcovia mali stránky poučiť o zákonoch, aby sa ľudia pre neznalosť zákona nedopustili viny, lebo to by bola chyba.
11. „Pánove veci“ a „veci kráľa“ = v otázkach náboženských a svetských. Porov. 1 Krn 26, 30.
Druhá kniha kroník