Druhá kniha kroník

Druhá kniha kroník

26 Oziáš (Azariáš). –  1 Všetok judský ľud však vzal Oziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša. 2 On opevnil Elat a vrátil ho zasa Judsku, keď sa kráľ už uložil k svojim otcom. 3 Oziáš mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema. 4 Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš.  5 Usiloval sa hľadať Boha za dní Zachariáša, ktorý učil bázni pred Bohom, a v dňoch, keď hľadal Pána, Boh mu dával úspech.  6 Vytiahol do boja proti Filištíncom, zrúcal múry Gétu, múry Jabne a múry Azotu a opevnil mestá pri Azote a pri Filištíncoch.  7 A Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gurbáli, a proti Meunejcom.  8 Amončania platili Oziášovi poplatky a jeho chýr prenikol až ako sa ide do Egypta, lebo jeho moc veľmi vzrástla. 9 Oziáš postavil veže v Jeruzaleme nad Rožnou bránou, nad Údolnou bránou a tiež nad Uhlom a opevnil ich.  10 Postavil veže na púšti, vykopal veľa studní, lebo mal množstvo dobytka na nížine i na rovine, roľníkov a vinohradníkov vo vrchoch a v Karmeli, pretože mal pôdu rád.

11 Oziáš mal vojsko bojovníkov, ktoré tiahlo do vojny po oddieloch v počte podľa sčítania, vykonaného sčítateľom Jehielom a pisárom Másiášom pod vedením Chananiáša, ktorý bol z kráľovských kniežat. 12 Úhrnný počet pohlavárov rodín, udatných mužov, bol dvetisíc šesťsto. 13 Pod rukou mali vojenskú silu, tristosedemtisíc päťsto udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľom. 14 Oziáš zaopatril pre nich, pre celé vojsko, štíty, kopije, prilby, panciere, kuše a praky na skaly. 15 V Jeruzaleme dal zhotoviť dôvtipne vymyslené stroje, ktoré mali byť na vežiach a na uhloch na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Jeho chýr sa rozniesol široko-ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej pomoci, kým nezmocnel.

16 Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na záhubu a previnil sa proti Pánovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do Pánovho chrámu a chcel páliť tymian na kadidlovom oltári. 17 I vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiat neohrozených Pánových kňazov, 18 postavili sa proti kráľovi Oziášovi a vraveli mu: „Nie tebe, Oziáš, prislúcha páliť tymian Pánovi, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú vysvätení, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána, Boha.“ 19 Oziáš sa rozhneval. Držal v ruke kadidelnicu a chcel páliť tymian. Ako sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Pánovom dome pri kadidlovom oltári. 20 Keď sa kňaz Azariáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vyhnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von, lebo ho ranil Pán. 21 Kráľ Oziáš ostal malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo bol vylúčený z Pánovho domu. A jeho syn Joatam spravoval kráľovský dom a súdil ľud krajiny.

22 Ostatok Oziášových dejín, prvších i neskorších, napísal Amosov syn Izaiáš, prorok.  23 Potom sa Oziáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami na poli hrobov, ktoré mali králi, lebo vraveli: „Je malomocný.“ Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam.

 

 
1. Porov. 2 Kr 14, 21.
5. Znenie „ktorý učil bázni pred Bohom“ je preložené na základe LXX. Vg číta: „ktorý chápal a videl Boha“.
6. Gét a Azot patria k piatim hlavným filištínskym mestám. – Jabne, blízko pobrežia Stredozemného mora.
7. Gurbál je nám ináč neznámy. – O Meunejcoch pozri 1 Krn 4, 41.
9. O Rožnej bráne pozri 2 Kr 14, 13; 2 Krn 25, 23. – Údolná brána viedla z mesta do hinnomského údolia.
10. O meste Karmel pozri 1 Sam 15, 12.
23. Oziáša pre malomocenstvo ani nepochovali do kráľovskej hrobky, ale len vedľa nej na voľnom poli.
Druhá kniha kroník