Kniha Jozue

Kniha Jozue

Dobytie severnej Palestíny, 11, 1 – 15

 

11 Víťazstvo pri Meromskom jazere. –  1 Keď sa to dopočul asorský kráľ Jabín, odkázal madonskému kráľovi Jobabovi, aj semeronskému kráľovi a achsafskému kráľovi,  2 ďalej kráľom, ktorí sídlili na severe na vrchovine, na rovine južne od Kenerota, v nížine a na Dorskom pohorí pri mori,  3 tiež východným a západným Kanaánčanom, Amorejčanom, Hetejcom, Ferezejcom, Jebuzejcom na vrchovine, Hevejcom na úpätí Hermonu v krajine Masfa. 4 I vytiahli so všetkými svojimi vojskami. Bol to ľud taký početný ako piesok na morskom brehu. A koní i vozov bolo tiež veľmi mnoho.  5 Všetci títo králi sa spojili, potom sa pohli a rozostavili sa pri Meromskom jazere, aby bojovali s Izraelom.

 6 Tu Pán povedal Jozuemu: „Neboj sa ich, lebo zajtra práve v tomto čase ich ja vydám všetkých na smrť pred Izraelom. Ich kone ochrom a ich vozy spáľ!“

7 Tu ich Jozue so všetkými svojimi bojovníkmi náhle prepadol pri Meromskom jazere a zaútočil na nich.  8 A Pán ich dal do ruky Izraela. Porazili ich a prenasledovali až po Veľký Sidon, až po Maserefot Majím a až po Bikeat Masfa na východe. Bili ich, kým nezostal z nich ani jediný. 9 A Jozue s nimi urobil tak, ako mu povedal Pán. Ich kone ochromili a ich vozy spálili.

Boj o severné mestá. – 10 V tom čase sa Jozue obrátil, dobyl Asor a jeho kráľa usmrtil mečom. Asor bol kedysi hlavným mestom tých kráľovstiev. 11 Vykonali kliatbu a mečom pobili všetkých ľudí, ktorí v ňom boli. Nič živé neostalo a Asor vypálil ohňom.

12 Všetky tie kráľovské mestá spolu so všetkými ich kráľmi Jozue zaujal, pobil ich mečom a vykonal na nich kliatbu, ako mu prikázal Pánov služobník Mojžiš. 13 Izraeliti nevypálili všetky mestá, ale ich len rozbúrali a opustili. Iba Asor Jozue výnimočne vypálil.  14 Všetku korisť a dobytok týchto miest si Izraeliti pobrali. Ľudí však všetkých bili mečom, kým ich nevyhubili. Neponechali ani jednu živú bytosť.

15 Ako Pán rozkázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš rozkázal Jozuemu a Jozue to tak urobil. Nezanedbal vykonať nič z toho, čo Pán rozkázal Mojžišovi.

 

Záverečná správa o dobytí Kanaánu, 11, 16 – 12, 24

 

Pohľad na dobytie Kanaánu. –  16 Tak si Jozue podmanil celú túto krajinu, vrchovinu, celý Negeb, celé územie Gosen, nížinu, Arabu, Izraelovu vrchovinu i jeho nížiny, 17 od vrchu Chalak, ktorý sa tiahne k Seiru, až po Bál-Gad v Libanonskom údolí na úpätí pohoria Hermon. Všetkých ich kráľov zajal, porazil a pobil.

18 Veľa dní viedol Jozue vojnu so všetkými tými kráľmi.

19 Nebolo mesta, ktoré by bolo uzavrelo mier s Izraelovými synmi, okrem Hevejcov, ktorí bývali v Gabaone. Všetko museli vydobyť bojom. 20 To Pán riadil tak, že sa zatvrdilo ich srdce a púšťali sa do boja s Izraelom, aby potom bez milosti vykonal na nich kliatbu, aby ich pobil, ako Pán rozkázal Mojžišovi.

Vyhubenie Enakitov. –  21 V tom čase prišiel Jozue a vyhubil Enakitov z vrchoviny, z Hebronu, Dabira, Anaba a z celého Judského pohoria, aj z celého Izraelského pohoria. Na nich a na ich mestách Jozue vykonal kliatbu. 22 Enakitov neponechali v krajine Izraelových synov. Zostali však v Gaze, Géte a Azote.

23 Tak sa Jozue zmocnil celej krajiny tak, ako Pán sľúbil Mojžišovi. A Jozue ju dal do dedičného vlastníctva Izraelitom, každému kmeňu jeho podiel.

A krajina mala pokoj od vojny.

 

1. Asor (hebr. Chacór; 12, 19; 19, 36), galilejské mesto v území Neftaliho, západne od Hulského jazera; buď Chirbet Churebe, alebo Džebel Hadire, asi 15 km západne od Hulského jazera. – Asor bol politickým i vojenským strediskom severných kráľovstiev (v. 10). Jeho kráľ mal podobné postavenie ako kráľ jeruzalemský; porov. pozn. k 10, 3. – Madon, asi Chirbet Madín, 9 km západne od Tiberiady pri Genezaretskom jazere. – Semeron, hebr. Šimrón, v území Zabulonovom (19, 15), asi dnešné Semúnije, 7 km západne od Nazareta. – Achsaf v území Aserovom (19, 25), asi Kefr Jásif, severovýchodne od Akka, alebo Iksáf, južne od kolena rieky Leontes.
2. „Vrchovina“, t. j. galilejská; „rovina“ – jordánske údolie, zvané Araba, dnešný el-Ghór. Ide tu o pravý breh Jordánu, južne od Genezaretského (predtým Kinneretského) jazera. – „Nížina“, t. j. ezdrelonská. – „Dorské pohorie“ (Nafót-Dór) – výšiny okolo dnešného mesta Tantúra, južne od Haify, asi úbočia Karmelu.
3. O kanaánskych národoch pozri 3, 10. Východní Kanaánčania bývali na pravom brehu Jordánu, západní zas pri Stredozemnom mori. – Masfa (hebr. Micpah), niekde pri Banyas (Cézarea Filipova), pri jordánskych prameňoch. – Hermon, južný výbežok libanonského pohoria.
5. Meromské jazero („Vody meromské“) sa obvykle stotožňuje s Hulským jazerom, severne od Genezaretského jazera.
6. Porov. 6, 2; 8, 1; 10, 8. Kone a vozy si nemali ponechať, aby potom v bojoch neskladali dôveru v túto veľkú vojensko-technickú vymoženosť, ale v Božiu pomoc. Pozri Iz 2, 7; Ž 20, 8. – O ochromovaní koní 2 Sam 8, 4.
8. Veľký Sidon, fenické mesto Sidon. – Maserefot Majím (hebr. Misrefót Majím), asi dnešné pramene ‘Ain el-Mešerfe, južne od mysu Rás en-Nákúra (Scala Tyriorum), asi 50 km južne od Týru. – Bikeat Masfa – Masfská dolina, pozri pozn. k v. 3.
14. Pozri Dt 20, 16; Ex 23, 33.
16 n. Pozri poznámku k 10, 40 – 43. Vrch či pohorie Chalak treba hľadať na juhu Palestíny, v Negebe. – Seir – pohorie južne od Mŕtveho mora. – Poloha mesta Bál-Gad nie je zistená (Banyas?). – Libanonské údolie, nížina zvaná Merdž ‘Ajún medzi Libanonom a Hermonom.
21 – 23. Enakiti – tu asi spoločný názov pre Kanaánčanov (ako v Dt 9, 2). Pozri Nm 13, 22. O Dabire 10, 39. – Anab (Chirbet ‘Anáb), asi 25 km juhozápadne od Hebronu. – Gaza, Gét a Azot (hebr. Ašdód) sú filištínske mestá (1 Sam 6, 17). „Krajina mala pokoj od vojny.“ Iba predbežný a čiastočný pokoj. Izraeliti síce mestá dobyli, ale ich vojensky neobsadili. Zo svojho hlavného stanovišťa museli podnikať častejšie výpadové obchôdzky, aby porazené národy udržali v poslušnosti. Mnohí Kanaánčania sa vrátili späť do svojich miest, opevnili sa v nich a neskoršie si ich jednotlivé kmene museli znovu vydobývať (14, 6 – 15; 15, 13 n.).
Kniha Jozue