Kniha Jozue

Kniha Jozue

Rokovania s Gabaončanmi, 9, 1 – 27

 

9 Protiizraelský spolok Kanaánčanov. –  1 Keď sa to dozvedeli všetci králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu, na vrchovine, na nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon, Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania, Ferezejci, Hevejci a Jebuzejci, 2 zhromaždili sa, aby jednomyseľne bojovali proti Jozuemu a Izraelitom.

Lesť Gabaončanov. –  3 Keď Gabaončania počuli, čo Jozue urobil s Jerichom a Haiom, 4 vymysleli aj oni lesť. Nabrali potravy, na osly naložili staré vrecia a staré, dopraskané a pozväzované vínne mechy; 5 na nohách mali starú, zaplátanú obuv a na sebe obnosené šaty; a všetok chlieb, ktorý si vzali na cestu, bol zoschnutý a rozdrobený. 6 Tak prišli k Jozuemu do tábora v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: „Došli sme z ďalekej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu!“

 7 Izraeliti hovorili Hevejcom: „Možno bývate u nás. Ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?“ 8 Oni povedali Jozuemu: „Sme tvojimi služobníkmi.“ Jozue sa ich opýtal: „Kto ste vy? A odkiaľ prichádzate?“ 9 Odpovedali mu: „Z veľmi ďalekej krajiny prišli tvoji služobníci pre meno Pána, tvojho Boha. Lebo sme počuli o ňom zvesť: čo všetko urobil v Egypte 10 a čo všetko urobil dvom amorejským kráľom, totiž hesebonskému kráľovi Sehonovi a bášanskému kráľovi Ogovi v Astarote. 11 Tu nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: »Naberte si potravy na cestu, choďte im v ústrety a povedzte im: My sme vaši služobníci. Uzavrite teda s nami zmluvu!« 12 Toto je náš chlieb! Teplý sme si ho vzali z domu, keď sme sa vydali na cestu, aby sme prišli k vám. A teraz pozrite, je zoschnutý a rozdrobený! 13 A toto sú vínne mechy! Boli nové, keď sme ich plnili. A teraz sú deravé! A toto je náš odev a naša obuv! Je to zodraté na veľmi dlhej ceste.“

 14 Tu si muži vzali niečo z ich potravy, ale Pánovo rozhodnutie si nevyžiadali. 15 Jozue s nimi dojednal mier a uzavrel zmluvu, že ich ponechá nažive, a náčelníci ľudu im to potvrdili prísahou.

Lesť vyšla najavo. – 16 Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi sa dozvedeli, že sú zblízka, ba dokonca, že bývajú u nich. 17 Izraelovi synovia sa vybrali a na tretí deň prišli do ich miest. Ich mestá sú: Gabaon, Kafira, Berot a Kirjatiarim. 18 Izraelovi synovia ich však nepobili, lebo náčelníci ľudu sa im zaprisahali na Pána, Izraelovho Boha. No všetok ľud reptal proti náčelníkom. 19 Ale všetci náčelníci vraveli zhromaždenému ľudu: „My sme sa im zaprisahali na Pána, tak im teraz nemôžeme nič urobiť. 20 Darmo, musíme sa k nim takto zachovať. Necháme ich nažive, aby nás nezastihol (Pánov) hnev pre prísahu, ktorú sme im dali.“ 21 Potom im náčelníci vraveli: „Zostanete nažive!“ A boli drevorubačmi a vodármi všetkému ľudu, ako im prikázali náčelníci.

Podrobenie Gabaončanov. – 22 Jozue si ich dal zavolať a vravel im: „Prečo ste nás oklamali?! Hovorili ste: »Bývame ďaleko od vás.« A zatiaľ bývate u nás. 23 A teraz buďte prekliati a každý z vás musí byť navždy služobníkom, drevorubačom a vodárom v dome môjho Boha!“ 24 Oni odpovedali Jozuemu: „K tvojim služobníkom došla zvesť, že Pán, tvoj Boh, sľúbil svojmu služobníkovi Mojžišovi, že vám dá celú túto krajinu a vyhubí pred vami všetkých obyvateľov krajiny. Mali sme pred vami veľký strach o život a urobili sme túto vec. 25 Teraz, hľa, sme v tvojej moci! Zaobchádzaj s nami, ako uznáš za dobré a správne!“ 26 A urobil s nimi tak; vytrhol ich z ruky Izraelových synov, takže ich nepobili.  27 V ten deň ich Jozue ustanovil za drevorubačov a vodárov pre ľud a pre (Pánov) oltár – sú nimi až dodnes – na mieste, ktoré si má (Pán) vyvoliť.

 

 
1 n. Odkaz „to“ značí, čo urobil Jozue Jerichu a Haiu (v. 3), – „na druhej strane Jordánu“ – v západnej Palestíne, – „Veľké more“ – Stredozemné more, pozri 5, 1. Západojordánsko je tu rozdelené na tri časti: 1. Vrchovina, totiž vyššie položené horské kraje, 2. Nížina, ktorá sa tiahne západne od judského pohoria až po Stredozemné more, zvaná tiež Šefela, a 3. Pobrežie, nížina pri Stredozemnom mori severne od Šefely (Sáron).
3 – 6. Gabaon (hebr. Gibʽón), dnešná dedinka el-Džíb, asi 10 km severozápadne od Jeruzalema; od Galgaly bol vzdialený na 40 km. Bolo to dôležité kanaánske mesto (10, 2). Keďže sa tu nehovorí o jeho kráľovi, ale len o starších (9, 11), zdá sa, že Gabaon spolu s mestami Kafira, Berot a Kirjatiarim (9, 17) tvoril akýsi spolkový štát s republikánskym zriadením. Neskoršie sa dostal Gabaon do podielu Benjamínovho (18, 25) a bol vyhlásený za kňazské mesto (21, 17). – O kožených mechoch na vodu alebo víno pozri Gn 21, 14; 42, 25 n. – „Pozväzované (Vg má „zošívané“) vínne mechy“ – pri diere mech zhrnuli a zviazali remienkom. – „Zmluvu“ (v. 6) Vg má „pokoj“.
7 – 10. Zmluva (v. 7), ktorú majú Izraeliti na mysli, bola zakázaná. Sedem kanaánskych národov mali Izraeliti vyhubiť alebo aspoň si podrobiť. Porov. Dt 7, 1 – 10; 17, 13; Sdc 1, 27 – 36. S ostatnými národmi mohli uzavierať priateľské zmluvy, ba prijímať ich do svojho stredu, ak sa ich príslušníci dali obrezať a uverili v pravého Boha. – O Sehonovi a Ogovi pozri Nm 21, 21 – 35; Joz 2, 10.
14 – 27. Podľa LXX a Vg pod „mužmi“ (v. 14) treba rozumieť izraelských náčelníkov. Keďže neodmietli ponúknutý pokrm, naznačili Gabaončanom, že priateľsky zmýšľajú, čiže sú ochotní uzavrieť s nimi zmluvu. – „Pánovo rozhodnutie si nevyžiadali.“ Keby tak boli urobili, neboli by oklamaní. – Obstarávať drevo a vodu pre svätyňu bolo povinnosťou celej izraelskej pospolitosti. Teraz túto úlohu preberajú Gabaončania. To predpokladá, že prijali izraelské náboženstvo. Porov. 1 Krn 9, 2; Ezd 2, 43. 70; Neh 7, 47. 60. – „Na mieste, ktoré si (Pán) má vyvoliť“, porov. Dt 12, 5. 11. 14. 18. 21. 26.
27. Sú nimi až dodnes – porov. pozn. 7, 26.
Kniha Jozue