Kniha Jozue

Kniha Jozue

II. Rozdelenie Predjordánska, 14, 1 – 19, 51

Podiel Júdovcov, 14, 1 – 15, 63

 

14 Úvodné poznámky. –  1 Toto je ten dedičný majetok, ktorý dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaán; na dedičné podiely im ho rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov. 2 Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša.  3 Lebo dvom a pol kmeňu dal dedičný podiel Mojžiš na druhej strane Jordánu. Levitom však Mojžiš nedal dedičný podiel medzi nimi. 4 Pretože Jozefovi synovia tvorili dva kmene – Manassesov a Efraimov –, levitom nedal podiel v krajine, iba mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre dobytok, ktorý si nadobudnú.

5 Ako Pán rozkázal Mojžišovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu.

Kalebov podiel. –  6 Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: „Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadeš-Barne. 7 Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadeš-Barny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu. 8 Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom.  9 V ten deň Mojžiš prisahal: »Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!« 10 A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov! 11 A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja, alebo sa z neho vrátiť. 12 Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán.“

13 Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel.

 14 Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom.

15 Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi.

A krajina mala od vojny pokoj.

 

 

1. Keďže je tu na prvom mieste spomenutý veľkňaz Eleazar, syn a nástupca Áronov (Nm 34, 17; Dt 10, 6), je pravdepodobné, že pri delení boli použité posvätné lósy. Pozri pozn. k 7, 14 n. – Lepšie je čítať podľa LXX: „Títo sú, ktorí dostali dedičný majetok... ktorý im dali Eleazar...“ „Títo“ sú uvedení v nasledujúcich hlavách: Júda 15, 1, – Efraim 16, 5, – Manasses 17, 1, – Benjamín 18, 11 atď. – Čo rozkázal Jahve Mojžišovi ohľadom rozdelenia Palestíny, pozri Nm 26, 52 – 56; 33, 54; 34, 13.
3 n. Zem mala byť rozdelená na 12 častí. Pretože Jozefovci tvorili dva podkmene (Manasses a Efraim), ktoré mali nárok na také isté podiely ako ostatné kmene, museli byť leviti vylúčení z územného podielu, aby sa zachovalo číslo, počet 12 podielov.
6. Kaleb bol Kenezejec, pôvodom Edomčan. Pozri Gn 15, 19; 36, 11; Nm 13, 7; 14, 6; 34, 19; Dt 1, 36. – O prísľube, ktorý dal Jahve Kalebovi, pozri Nm 14, 30; 26, 65; 32, 12; Dt 1, 36.
9. Mojžišova prísaha bola urobená v Božom mene. Porov. Nm 14, 21 n; Dt 1, 34 n.– „Zem, po ktorej kráčala tvoja noha“ je podľa Nm 13, 23 Hebronsko.
14. Preto až podnes – porov. pozn. 7, 26.
Kniha Jozue