Kniha Jozue

Víťazné boje v Kanaáne, 6, 1 – 12, 24

Pád Jericha, 6, 1 – 27

6 Boh dáva pokyny na dobytie Jericha. – ¹ Jericho zatvorilo brány a bolo uzavreté pred Izraelovými synmi. Nik nemohol ani vyjsť, ani vojsť.

² Tu Pán povedal Jozuemu: „Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho, aj jeho kráľa s udatnými mužmi! ³ Všetci bojovníci tiahnite okolo mesta! Jeden raz obídete mesto. Tak to urobíš po šesť dní. ⁴ Siedmi kňazi nech nesú pred archou sedem trúb. Na siedmy deň obídete mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia (na trúbach)! ⁵ Až zaznie znamenie rohu a začujete hlas trúby, všetok ľud nech zakričí mohutným hlasom, mestské múry sa zosunú a ľud vnikne dovnútra, každý z toho miesta, kde je.“

Jozue dáva rozkazy kňazom a ľudu. – ⁶ Nunov syn Jozue zvolal kňazov a povedal im: „Neste archu zmluvy a siedmi kňazi nech nesú sedem trúb pred Pánovou archou!“

⁷ A ľudu povedal: „Choďte a obíďte mesto! Bojovníci nech idú pred Pánovou archou!“

Obchôdzky okolo Jericha. – ⁸ Keď Jozue dal ľudu tento rozkaz, vyšli siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb pred Pánom, a trúbili. Archa Pánovej zmluvy išla za nimi. ⁹ Bojovníci tiahli pred kňazmi, ktorí trúbili, a ostatný ľud išiel za archou za stáleho hlaholu trúb.

¹⁰ Ľudu Jozue nariadil: „Nerobte krik, nech nepočuť váš hlas a z vašich úst nech nevyjde ani jedno slovo až do dňa, kedy vám zavelím: »Kričte!« Potom zakričíte!“

¹¹ Tak Pánova archa obchádzala mesto. Obišli raz, potom sa vrátili do tábora a cez noc zostali v tábore. ¹² Jozue vstal včasráno, kňazi niesli Pánovu archu ¹³ a siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb, kráčali pred Pánovou archou a ustavične trúbili. Bojovníci tiahli pred nimi a ostatný ľud išiel za Pánovou archou za stáleho hlaholu trúb.

¹⁴ Aj na druhý deň obišli raz mesto; potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní.

Zaujatie Jericha. – ¹⁵ Ale na siedmy deň vstali zavčasu, pri východe zorničky, a obišli mesto sedemkrát podľa doterajšieho spôsobu. Sedemkrát obišli mesto len v tento deň. ¹⁶ Keď zatrúbili kňazi pri siedmej obchôdzke, Jozue zavelil ľudu: „Zakričte, lebo Pán vám mesto dal.

Kliatba vyhlásená nad Jerichom. –  ¹⁷ Ale mesto i so všetkým, čo je v ňom, nech je pod kliatbou zasvätené Pánovi! Len neviestka Rachab nech zostane nažive – ona a všetci, ktorí sú s ňou v dome –, lebo ukryla vyzvedačov, ktorých sme vyslali. ¹⁸ Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (nezatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliate. Tým by ste zvolali na izraelský tábor kliatbu a priviedli ho do nešťastia. ¹⁹ Ale všetko striebro i zlato a medené i železné náradie nech je zasvätené Pánovi a uložené do Pánovho pokladu!“

Mestské múry padajú. – ²⁰ Ľud kričal a trúby zvučali. Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto.

²¹ Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi.

Rachab s rodinou zachránená. – ²² Obidvom mužom, ktorí boli v krajine na výzvedách, Jozue nariadil: „Choďte do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu i všetkých jej príslušníkov, ako ste jej pod prísahou sľúbili!“  ²³ Mladí muži, vyzvedači, šli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všetkých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izraelského tábora.

²⁴ Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené i železné náradie vložili do Pánovho pokladu. ²⁵ Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy.

Jozue zlorečil Jerichu. –  ²⁶ Vtedy Jozue zaviazal (ľud) touto prísahou:

„Nech je zlorečený pred Pánom muž,

ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho!

Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy

a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány!“

²⁷ A Pán bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo celou krajinou.