Kniha Jozue

Podiely ostatných kmeňov, 18, 1 – 19, 51

 

18 Súpis zeme a losovanie v Šíle. –  1 Potom sa celá izraelská pospolitosť zhromaždila v Šíle. Tam postavili stánok zjavenia. Krajina im bola totiž poddaná. 2 Ale z Izraelových synov zostávalo ešte sedem kmeňov, ktorým nebol pridelený vlastný dedičný podiel. 3 Preto Jozue vravel Izraelovým synom: „Dokiaľ sa budete okúňať vyjsť a zaujať krajinu, ktorú vám dal Pán, Boh vašich otcov? 4 Pripravte si z každého kmeňa troch mužov! Chcem ich vyslať, aby sa už vybrali a rozišli sa po krajine, popísali ju vzhľadom na svoj dedičný podiel a potom aby sa vrátili ku mne. 5 Rozdeľte si ju na sedem dielov! Júda zostane vo svojom podiele na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe. 6 Rozpíšte krajinu na sedem dielov a prineste mi to sem! Tu pred Pánom, naším Bohom, vám hodím lós. 7 Leviti preto nemajú podiel medzi vami, lebo Pánovo kňazstvo je ich dedičným podielom. Gad, Ruben a polovica Manassesovho kmeňa už dostali svoj podiel na druhej strane Jordánu, na východe; dal im ho Pánov služobník Mojžiš.“

8 Keď sa muži vyberali na cestu, aby spísali krajinu, Jozue im nariadil: „Choďte, pochoďte krajinu a spíšte ju! Potom sa vráťte ku mne! Tu v Šíle vám hodím lós pred Pánom.“

9 Nato muži odišli. Pochodili krajinu a popísali ju do zvitku – mesto za mestom – v siedmich dieloch a vrátili sa k Jozuemu do tábora v Šíle.

10 Jozue im hodil lós v Šíle pred Pánom. Tam Jozue rozdelil Izraelovým synom krajinu podľa ich oddielov.

Podiel Benjamínovcov. –  11 A lós padol na kmeň Benjamínových synov podľa ich rodov. Územie, ktoré im lósom pripadlo, je medzi Júdovcami a Jozefovcami.

12 Ich severná hranica sa začína na Jordáne. Odtiaľ hranica vystupuje na úbočie severne od Jericha, stúpa ďalej na západ na vrchovinu a končí sa v púšti Bet-Aven. 13 Odtiaľ hranica prechádza k Luze, na svah južne od Luzy, to je Bet-El. Nato hranica zostupuje do Atarot-Adara na vyvýšeninu, ktorá je južne od Dolného Bethorona. 14 Tu sa hranica ohýba a obracia sa na juh po západnej strane vyvýšeniny, ktorá je južne od Dolného Bethorona, a končí sa pri Kirjat-Bále, to je Kirjatiarim, mesto Júdovcov. To bola západná strana.

15 Južná strana sa začína pri okraji Kirjatiarima. Potom hranica tiahne ďalej na západ až k prameňu Studienky Neftoachovej. 16 Potom hranica zostupuje na úpätie vrchu, ktorý je oproti údoliu Ben-Enom, severne od Refaimskej roviny, skláňa sa do údolia Enom, na južnú stranu Jebuzejcov, až zostúpi k prameňu Rogel. 17 Potom sa obracia na sever, ide k Slnečnému prameňu, 18 ďalej smeruje ku Kužeľovitým kopcom, ktoré čnejú oproti vysočine Adomim, a zostupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. Ďalej ide na sever k svahom oproti Arabe a zostupuje do Araby. 19 Nato hranica prechádza na severný svah Bet-Hagly. Hranica sa končí pri severnom výbežku Soľného mora, na južnom konci Jordánu. To bola južná hranica. 20 Na východnej strane bude hranicou Jordán.

To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich hraníc dookola a podľa ich rodov.

21 Mestá kmeňa Benjamínových synov podľa ich rodov sú: Jericho, Bet-Hagla, Emek-Kasis, 22 Bet-Araba, Samaraim, Bet-El, 23 Avim, Afara, Ofera, 24 Dedina Emona, Ofni a Gabaa: dvanásť miest s ich dedinami.

25 Gabaon, Ráma, Berot, 26 Mesfe, Kafara, Amosa, 27 Rekem, Jarefel, Tarela, 28 Sela, Elef, Jebus – to je Jeruzalem –, Gabaát a Kirjat: štrnásť miest s ich dedinami.

To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich rodov.

 

 

1 – 10. Dva a pol kmeňa (Ruben, Gad a polovica Manassesa) dostalo územie v Zajordánsku. Kmene Júda, Efraim a druhá polovica Manassesa mali už tiež svoje podiely v Predjordánsku. Leviti nemali dostať súvislý pozemný podiel. Zostávalo ešte sedem kmeňov, ktoré mali dostať svoje podiely. Preto Jozue vysiela 36 mužov do krajiny, ktorá ešte nebola obsadená nijakým kmeňom. Ich úlohou bolo obhliadnuť ju, zistiť jej rozlohu i výživnosť a podať Jozuemu návrh na jej rozdelenie medzi ostatné kmene. Lós potom rozhodol, ktorý podiel má dostať ten alebo onen kmeň. – Tábor Jozueho bol prenesený z Galgaly do Šíla (dnes Selún, asi v strede medzi Jeruzalemom a Sichemom). Archa bola prenesená z Galgaly najprv do Bet-Ela (Sdc 2, 1), odtiaľ do Šíla, kde zostala až dotiaľ, kým nebola odnesená do boja a ukoristená Filištíncami (19, 51; 21, 2; 22, 9; 1 Sam 1 – 4).
11 – 28. Najprv podáva podľa štyroch strán hranice územia Benjamínovcov, ktoré ležalo medzi údelom Júdovým a Efraimovým. Severná hranica splývala s južnými hranicami Efraimovými (16, 1 n.), južná hranica zas splývala so severovýchodnou hranicou Júdovou (15, 5 – 9). Východnú hranicu tvoril Jordán. – Z výpočtu miest, ktoré sú zadelené do dvoch skupín, vidieť, že Benjamínovcom pripadli niektoré dôležité mestá, ako Jeruzalem, Jericho a Bet-El.