Kniha Jozue

Kniha Jozue

5 Ozvena zázračného prechodu. –  1 Keď sa dopočuli všetci amorejskí králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu na západe, aj všetci kanaánski králi, ktorí vládli pri Mori, že Pán vysušil pred Izraelovými synmi vody Jordánu, pokým neprešli, srdce im ochablo a všetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla.

 

Tábor v Galgale, 5, 2 – 16

 

Druhá obriezka. –  2 V tom čase povedal Pán Jozuemu: „Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!“  3 A Jozue si narobil kamenných nožov a obrezal Izraelových synov na pahorku Aralot.

4 S obriezkou, ktorú vykonal Jozue, to bolo totiž takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, muži, všetci bojovníci, pomreli na púšti na ceste po východe z Egypta. 5 Všetci, ktorí vyšli, boli obrezaní; ale nik z tých, čo sa narodili na púšti – na ceste po východe z Egypta –, obrezaný nebol.  6 Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu – krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom –, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom. 7 Teraz Jozue obrezal ich synov, ktorí nastúpili na ich miesto. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich neobrezali.

 8 Keď obrezali všetok ľud, zostali na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili.

 9 A Pán povedal Jozuemu: „Dnes som odňal od vás egyptskú potupu.“ Preto sa to miesto nazýva Galgala až dodnes.

Prvá Veľká noc v Palestíne. –  10 Zatiaľ čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc. 11 A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno. 12 Nasledujúci deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi kanaánskej krajiny.

Anjel sa zjavuje Jozuemu. – 13 Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ 14 I odpovedal: „Nie! Som vodca Pánovho vojska. Práve teraz som prišiel.“ 15 Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opýtal: „Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“

 16 Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!“ A Jozue to urobil.

 

 
1. Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené do dvoch skupín: 1. Amorejčania, obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania, ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, t. j. Stredozemnom či Veľkom mori (Vg).
2. Jozue na Boží rozkaz znovu uvádza do života obriezku ako vonkajšie znamenie zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.
3. O užívaní kamenných nožov pri obriezke pozri Ex 4, 25. Hoci v bežnom živote sa neskoršie užívali kovové nože, predsa sa pri tomto náboženskom úkone dlho držali nože kamenné. – Pahorok Aralot (= Predkožiek) je ten istý, ktorý sa vo v. 9 nazýva Galgala (Gilgal).
6. „Krajina, ktorá oplýva mliekom a medom“ – častý výraz vo Svätom písme, ktorým sa chce len vyzdvihnúť pomerne väčšia úrodnosť Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami. (Mlieko – bohaté pastviny pre stáda a dobytok; úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa robí hroznový med debaš – arab. dibs.) Porov. tiež Ex 3, 8. 17; 13, 5; 33, 3; Lv 20, 24; Nm 13, 28a; 14, 8; 16, 13 n.; Dt 6, 3; 11, 9; 26, 9. 15; 27, 3; 31, 20; Jer 11, 5; 32, 22; Ez 20, 6. 15.
8. Najväčšie bolesti po obriezkovej rane, spojené s horúčkou, sa dostavovali obyčajne na tretí deň (Gn 34, 25). Po tejto hromadnej obriezke mohli Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojenie v tábore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, že by ich náhle prepadlo ustrašené domorodé obyvateľstvo (2, 11. 24; 5, 1).
9. Egyptská potupa – pod týmto termínom možno rozumieť egyptské otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej zeme a skrze právoplatnú obriezku sa opäť stali Božím vlastníctvom. Táto myšlienka sa skrýva aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Gilgal súvisí so slovesom galal ,váľať‘) – akoby ,odvalenie‘, t. j. egyptskej potupy.
10. Podľa Ex 12, 6 sa má sláviť Pascha (Veľká noc) dňa 14. nisana. Cez Jordán prešli do Galgaly 10. nisana a 14. nisana slávili Paschu.
16. „Vodca Pánovho vojska“ – Boží anjel, ktorý povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kríka, teraz predstupuje pred Jozueho ako bojovník, aby ho povzbudil a dodal mu odvahy do nastávajúcich bojov.
Kniha Jozue