Kniha Jozue

Kniha Jozue

 

Druhá reč:

Spomienka na Božie dobrodenia, 24, 1 – 15

 

24  1 Jozue zhromaždil všetky Izraelove kmene do Sichemu a povolal starších Izraela, jeho náčelníkov, sudcov a pisárov. A keď sa dostavili pred Boha,  2 Jozue povedal všetkému ľudu:

„Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Oddávna bývali vaši otcovia, Abrahámov a Nachorov otec Táre, na druhej strane Rieky a slúžili iným bohom. 3 Vzal som teda vášho otca Abraháma z druhej strany Rieky a previedol som ho po celej krajine Kanaán. Rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu Izáka. 4 Izákovi som dal zas Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal pohorie Seir, aby si ho zaujal. Jakub však a jeho synovia zostúpili do Egypta. 5 I poslal som Mojžiša a Árona a bil som Egypťanov (znameniami), ktoré som tam robil.  6 A keď som vyviedol (vás a) vašich otcov z Egypta, došli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov na vozoch a koňoch až po Rákosové more. 7 Keď volali k Pánovi, on položil medzi vás a Egypťanov temnotu a priviedol na tamtých more, ktoré ich prikrylo. Na vlastné oči ste videli, čo som urobil v Egypte. Potom ste dlhý čas bývali na púšti. 8 Nato som vás priviedol do krajiny Amorejčanov, ktorí bývali na druhej strane Jordánu. Keď ste proti nim bojovali, dal som ich do vašej ruky. Zaujali ste ich krajinu a ja som ich pobil pred vami.

9 Potom povstal moabský kráľ, Seforov syn Balak, a bojoval proti Izraelovi. Povolal a poslal Beorovho syna Baláma, aby vám zlorečil. 10 Ja som však odmietol počúvať Baláma a musel vám ešte aj žehnať, a tak som vás vyslobodil z jeho ruky.

11 Potom ste prešli cez Jordán a došli ste k Jerichu. Tu bojovali proti vám jerišskí občania, Amorejčania, Ferezejci, Kanaánčania, Hetejci, Gergezejčania, Hevejci a Jebuzejci. Ale dal som ich do vašej ruky.  12 A poslal som pred vami sršne, ktoré ich pred vami vypudili: dvoch amorejských kráľov; teda nie svojím mečom alebo svojím lukom (si ich premohol).  13 Dal som vám zem, na ktorej ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a usadili ste sa v nich, vinice a olivové sady, ktoré ste nevysádzali, a jete z nich.

 14 Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka a v Egypte, a slúžte Pánovi! 15 Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.“

 

Jozue obnovuje zmluvu ľudu s Bohom, 24, 16 – 28

 

16 Ľud odpovedal: „Kiež je ďaleko od nás, aby sme opustili Pána a slúžili iným bohom!  17 Veď on je Pán, náš Boh, ktorý nás – a tiež našich otcov – vyviedol z egyptskej krajiny, z otrokárne, ktorý pred našimi očami robil tie veľké divy a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. 18 Pán vypudil pred nami všetky národy, aj Amorejčanov, ktorí obývali krajinu. Aj my chceme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh!“

19 Jozue však namietal ľudu: „Vy nebudete môcť slúžiť Pánovi! Veď on je svätý Boh, žiarlivý Boh. On neodpustí vaše priestupky a hriechy. 20 Ak vy opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, tak aj on sa odvráti od vás a dopustí na vás zlo a zničí vás, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia.“

21 Ľud však odvetil Jozuemu: „Nie, my chceme slúžiť Pánovi.“

22 Jozue nato povedal ľudu: „Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili.“

Odpovedali mu: „Áno, sme.“

23 „A teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte si srdce k Pánovi, Izraelovmu Bohu!“

24 Ľud odpovedal Jozuemu: „Pánovi, nášmu Bohu, chceme slúžiť. Jeho hlas chceme počúvať.“

 25 V ten deň uzavrel Jozue s ľudom zmluvu a dal mu zákon a právo v Sicheme.  26 A Jozue zapísal tieto slová do knihy Božieho zákona. Potom vzal veľký kameň a postavil ho tam pod terebintom, ktorý bol na mieste zasvätenom Pánovi. 27 Pritom Jozue povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedčiť proti nám, lebo vypočul všetky slová Pánove, ktoré k nám hovoril. Preto bude svedkom proti vám, aby ste nezapierali svojho Boha.“

28 Nato Jozue ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu.

 

Jozue umiera, 24, 29 – 31

 

 29 Po týchto udalostiach Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesiatich rokov. 30 Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gás.

31 Izrael slúžil Pánovi po všetky Jozueho dni a po všetky dni starších, čo ešte dlho žili po Jozuem a poznali všetky Pánove skutky, ktoré on vykonal pre Izrael.

 

O Jozefových kostiach a Eleazarovej smrti, 24, 32 n.

 

 32 Jozefove kosti, ktoré Izraelovi synovia priniesli z Egypta, pochovali v Sicheme, na záhone, ktorý kúpil Jakub od synov Sichemovho otca Emora za sto strieborných a ktorý dostali za dedičný podiel Jozefovi synovia.

 33 Aj Áronov syn Eleazar zomrel a pochovali ho v Gabae, (meste) jeho syna Finésa, ktoré mu bolo pridelené na Efraimskom pohorí.

 

 

1. Druhá Jozueho rozlúčková reč bola v Sicheme. Z poznámky, že „sa dostavili pred Boha“, vyplýva, že v Sicheme bola svätyňa. Podľa 18, 8 a 19, 51 bol stánok zjavenia v Šíle, keď bola zem lósom delená medzi jednotlivé kmene. Bol medzitým svätostánok postavený v Sicheme? Alebo je azda pôvodnejšie znenie LXX, ktorá ako tu, tak aj vo v. 25 miesto „v Sicheme“ má: „v Šíle“? – Prvú reč mal Jozue len k zástupcom ľudu (23, 2), na toto zhromaždenie zvolal všetok ľud („všetky Izraelove kmene“). – Táto druhá Jozueho reč sa skladá z 2 častí: 1. podáva dejinný prehľad dobrodení, ktoré Jahve preukázal v minulosti svojmu ľudu (2 – 13), 2. krátke mravné napomenutie (14 n.). Podobné zloženie má aj Mojžišova reč v Dt 1, 6 – 4, 40.
2. „Na druhej strane Rieky“, t. j. Eufratu. – O Tárem a jeho synoch pozri Gn 11, 26 n.
6 – 11. Porov. Ex 14, 9 n.; Nm 21, 21 – 35; 22, 1 – 6; o bojoch proti Amorejčanom Joz 10; o Balakovi a Balámovi Nm 22 – 24; Sdc 11, 25.
12. O „sršňoch“ (osách), ktoré prišli Izraelitom na pomoc, pozri Ex 23, 28; Dt 7, 20; tiež Múd 12, 8.
13. Porov. Dt 6, 10 n.
14 – 15. Odstránenie bohov (bôžikov) treba chápať doslovne. Porov. Gn 35, 2 n.
17. O egyptskej otrokárni pozri Ex 1; o Božej ochrane po ceste pozri Ex 23, 20; Dt 8, 2 atď.
25. „Zákon a právo“, t. j. obsah zmluvy, ktorú uzavrel Jahve s Izraelom.
26 n. Čo všetko Jozue zapísal do tej knihy, nedá sa dnes zistiť. Určite neskorší inšpirovaný spisovateľ dnešnej Knihy Jozue z nej prebral to a toľko, koľko potreboval na dosiahnutie svojho cieľa. – Kameň (podľa LXX stál proti svätyni) mal upamätúvať každého Izraelitu na slávnostnú chvíľu obnovenia zmluvy s Bohom.
29 – 31. Jozue zomiera o 10 rokov mladší ako Mojžiš (Dt 34, 7) a práve taký starý ako Jozef (Gn 50, 26). O mieste pochovania sa hovorí aj v 19, 50. Polohu hory Gás nevieme presne udať. – Jozue bol už svojím menom (Jehošuaʽ) krásnym predobrazom Ježiša. Ako Jozue previedol izraelský ľud cez vody Jordánu do krásnej zeme, potom mu vybojoval sídlo v Palestíne a sprostredkoval zmluvu Boha s ľudom, tak aj Pán Ježiš nás uviedol vodou sviatosti krstu do krásnej záhrady Cirkvi svätej, svojím utrpením nám vybojoval miesto v Cirkvi a stal sa prostredníkom medzi Bohom a nami, uzavrel tú najdokonalejšiu zmluvu medzi Bohom a ľudstvom.
32. O Jozefových kostiach pozri Gn 50, 25; Ex 13, 19. – O kúpe Jozefovho poľa pozri Gn 33, 18.
33. O Eleazarovi pozri 14, 1; 19, 51. – Gabaa (Gabaat, Gibea), ktorá patrila Finésovi, bola asi tam, kde je dnes Džibija, jednu hodinu cesty na východ od Tibne. – LXX tu dodáva, že toho času nosili archu po Palestíne, že po Eleazarovej smrti sa stal veľkňazom Finés, ktorý zastával tento úrad až do smrti a pochovaný bol tiež v Gabae.
Kniha Jozue