Kniha Jozue

Kniha Jozue

17 Podiel Manassesovcov. –  1 Lósom bol pridelený podiel aj Manassesovmu kmeňu. On bol totiž Jozefov prvorodený. Machir, Manassesov prvorodený, Galaádov otec – pretože bol bojovníkom – dostal Galaád a Bášan. 2 Ostatní Manassesovi synovia dostali podiel podľa ich rodov: Abiezerovi synovia, Helekovi synovia, Ezrielovi synovia, Sechemovi synovia, Heferovi synovia a Semidovi synovia. To sú mužskí potomkovia Jozefovho syna Manassesa podľa ich rodov.

3 Salfád, syn Hefera, syna Galaáda, syna Machira, syna Manassesa, nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 4 Ony predstúpili pred kňaza Eleazara, pred Nunovho syna Jozueho a pred náčelníkov a povedali: „Pán rozkázal Mojžišovi, aby sme dostali dedičný podiel medzi našimi bratmi.“

Dal im teda podľa Pánovho rozkazu dedičný podiel medzi bratmi ich otca.

 5 Tak Manassesovi pripadlo desať dielov okrem krajiny Galaád a Bášan na druhej strane Jordánu. 6 Manassesove dcéry dostali totiž dedičný podiel medzi jeho synmi. Krajina Galaád však pripadla ostatným Manassesovým synom.

 7 Manassesova hranica sa tiahne od Asera pri Machmetate, ktorý je východne od Sichemu. Ďalej hranica pokračuje na juh k obyvateľom En-Tafuy. 8 Okolie Tafuy patrí Manassesovi, ale sama Tafua na Manassesovej hranici patrí Efraimovcom. 9 Potom hranica zostupuje k potoku Kana, južne od potoka. Tieto mestá patria Efraimovcom uprostred Manassesových miest. Ďalej Manassesova hranica pokračuje severne od potoka, až sa končí pri mori. 10 Tak juh patrí Efraimovcom a sever zas Manassesovcom. More je jeho hranicou. Na severe hraničili s Aserom a na východe s Isacharom.

Rozšírenie podielu na vrchovinu. –  11 V (území) Isacharovom a Aserovom patrili Manassesovi: Betsan s jeho dedinami, Jeblaám s jeho dedinami, obyvatelia Dora s jeho dedinami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, obyvatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Mageda s jeho dedinami: tri hornaté okresy.

12 Ale Manassesovi synovia sa nevládali zmocniť týchto miest, a tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 13 Keď však Izraelovi synovia zosilneli, donútili ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanili.

 14 Tu vraveli Jozuemu Jozefovi synovia: „Prečo si mi dal za dedičný majetok len jeden lós a len jeden podiel, veď som početný ľud, lebo Pán mi až dosiaľ žehnal?“ 15 Jozue im odpovedal: „Ak si početný ľud, choď hore do lesa a vyrúb si tam niečo v krajine Ferezejcov a Rafaimovcov, keď ti je Efraimská vrchovina priúzka!“ 16 Jozefovi synovia vraveli: „Vrchovina nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí obývajú nížinu, či už tí v Betsane a jeho dedinách, alebo tí na jezreelskej rovine, používajú železné vozy.“ 17 Jozue povedal Jozefovmu domu, Efraimovmu totiž a Manassesovmu: „Si početný ľud a máš veľkú silu. Nedostaneš iba jeden lós. 18 Pridelí sa ti aj vrchovina. Keďže je to les, musíš ho vyrúbať. Potom ti bude prinášať svoje ovocie. Lebo Kanaánčanov vyhubíš, hoci majú železné vozy a sú silní.“

 

 

1 n. O prvorodenom Manassesovom pozri Gn 41, 51; 48, 14. – O Machirovi 1 Krn 7, 14. Machirovci ako dobrí bojovníci dostali svoj podiel v Zajordánsku, kde zvlášť severovýchodné kraje bolo treba hájiť proti častým nepriateľským vpádom. – K v. 4 pozri Nm 27, 1 – 7; 36, 11. – Polovica Manassesovho kmeňa dostala svoj podiel v Zajordánsku (13, 30 n.), druhá polovica tohto kmeňa dostala za podiel územie severne nad Efraimovým podielom v Predjordánsku.
5 n. Päť synov Galaádových (v. 2) dostalo päť podielov; miesto šiesteho syna Hefera dostalo 5 podielov päť jeho vnučiek (v. 3). Teda spolu 10 podielov. – „Ostatným Manassesovým synom“ (v. 6), ktorí totiž nedostali svoj podiel v Predjordánsku.
7 – 10. Podáva južnú hranicu Manassesa (splýva so severnou hranicou Efraimovou, 16, 8), a to západnej časti podielu. – Okolie Tafuy (totiž severné) patrilo Manassesovcom, ale mesto samo už patrilo Efraimovcom. – „Hraničili“ (v. 10), t. j. Manassesovci.
11. Mestá Manassesovcov a Efraimovcov na ich vlastnom území nie sú uvedené; uvádzajú sa len mestá Manassesovcov, ktoré ležali v území Aserovom a Isacharovom. – „Tri hornaté okresy“ vo Vg: tretina mesta Nofet, hebr. „hannáfet“, je sporné. Nakoľko LXX vypočítava len tri mestá: Betsan, Dor a Magedo (a keďže Jeblaám a Tenak boli v území Manassesa, nie teda v Aserovom alebo Isacharovom), zdá sa, že znenie LXX je pôvodnejšie než hebr., a preto treba dôsledne prekladať miesto „tri hornaté okresy“ spolu tri mestá.
14 – 18. Jozefov kmeň mal pôvodne pridelené len Efraimské pohorie. Teraz Jozue zvoľuje, aby si zaujali aj severnejšie horské kraje (Galilejsko). Galilejská vrchovina je oddelená od Efraimských hôr rovinou, ktorá je tu rozdeľovaná na dve časti: 1. nížina na pravom brehu Jordánu (el-Ghór), v ktorej je Betsan, a 2. Jezreelská či Ezdrelonská nížina, dnes zvaná Merdž ibn ‘Amir. Táto je ohraničená na severe úpätím galilejských hôr, na juhozápade Karmelom, na juhovýchode výbežkami hôr efraimských (pohorie Gelboe, Džebel Fukú ‘a) a na severovýchode Malým Hermonom (Nebí Dahí). Obe spomenuté nížiny spojujú údolie Náhr-Džalúda.
Kniha Jozue