Povolanie proroka, 2, 1 – 3, 3

2 Prorokova úloha. –  ¹ I riekol mi: „Syn človeka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovoriť.“ ² A kým ku mne hovoril, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a počul som toho, čo ku mne hovoril. ³ I riekol mi: „Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň.  ⁴ Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce; posielam ťa k nim, povedz im: »Toto hovorí Pán, Jahve.« ⁵ A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú – veď sú odbojný dom –, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok. ⁶ Ty sa ich však, syn človeka, neboj, ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom! ⁷ A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní!

Zvitok knihy. – ⁸ Ty teda počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám.“ ⁹ Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy.  ¹⁰ Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda.