Kniha proroka Ezechiela

Kniha proroka Ezechiela

21 Lesný požiar. –  1 Pán prehovoril ku mne takto:  2 „Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa  3 a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever. 4 Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne.“ 5 Nato som povedal: „Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?“

 

Meč Pánov. – 6(1) Pán prehovoril ku mne takto:  7 „Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela. 8 Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych. 9 Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever. 10 A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.

11 Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami! 12 A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa,“ hovorí Pán, Jahve.

13 Potom prehovoril Pán ku mne takto: 14 „Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán:

 

Meč, meč, ostrý a brúsený!

 15 Naostrený je, by žertvy zabíjal,

nabrúsený je, by blýskal bleskami.

(Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,)

každú silu znevážia.

16 Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste,

je to ostrený meč a je brúsený,

aby ho dali do rúk vrahovi.

 17 Volaj, krič, syn človeka,

lebo to sa stane s mojím národom

a so všetkými kniežatami Izraela;

meču sú vydaní s mojím národom,

udieraj si preto na stehno!

 18 Áno, je to skúška; a čo,

keď už ani opovrhnutého žezla nebude?

 – hovorí Pán, Jahve.

19 Ale ty, syn človeka, prorokuj,

tlieskaj si rukou o ruku,

nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč,

veď je to meč vražedný;

veľký vražedný meč, čo ich obchádza,

20 aby plašil srdce, množil záhubu.

Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč,

robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!

21 Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo,

kde len budú tvoje ostria určené!

22 Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku

a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol.“

 

23 Potom Pán prehovoril ku mne takto: 24 „Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu! 25 Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Judska, do opevneného Jeruzalema.  26 Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň.  27 V pravici má žreb: »Jeruzalem;« chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val.  28 Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť.

29 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu, keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny – keďže ste ich pripomenuli – chytia vás do päste.  30 Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu, 31 toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži. 32 Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.

33 A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz:

 

Meč, meč vytasený zabíjať,

vybrúsený ničiť, blyští sa!

 34 Videli ti márnosť, veštili ti klam,

aby ho dali na krk zločinným rúhačom,

ktorým prišiel deň

v čase, keď bude koniec zločinu.

 35 Späť do pošvy! V mieste, kde ťa stvorili,

v mieste, kde máš pôvod, budem ťa súdiť.

36 Vylejem na teba svoj hnev,

vo svojom prudkom ohni dýchnem na teba,

potom ťa dám do rúk zbesilých ľudí,

ktorí kujú záhubu.

37 Ohňu budeš pokrmom,

tvoja krv potečie po zemi,

nebudú na teba spomínať,

lebo ja, Pán, som to povedal.“

 

 
1 – 5. Tieto verše sú vo Vg ešte v 20, 45 – 49. V číslovaní veršov je teda v kap. 21 rozdiel medzi hebrejskou osnovou a Vg; 21, 6 – 37 hebr. = 21, 1 – 32 Vg.
2. I keď Palestína bola od Tel Abibu na západ a nie na juh, prístup do nej bol len od severu a pohromy prichádzali na ňu tiež od severu.
3 – 5. Lesný požiar zvýrazňuje spustošenie Judska a Jeruzalema; porov. Iz 9, 17; 10, 17 n. Jer 21, 14. Stromy v miazge (tak doslovne hebr.) označovali dobrých, suché stromy zasa zlých ľudí. Preto hovorí osnova o tvárach, ktoré zhoria. Zajatci nechápali hneď význam alegórie, preto sa pýtajú proroka, či nehovorí hádanky. Odpoveďou je nasledujúce, už jasné podobenstvo o Pánovom meči.
7. Zajatci museli chápať, že Pánov meč je babylonské vojsko.
15. Druhú polovicu verša sme preložili po oprave. Ani v dnešnom hebr. texte, ani v starých prekladoch nemajú zmysel.
17. K výrazu „udierať si stehno“ pozri pozn. k Jer 31, 19.
18. Babylončania už teraz opovrhujú žezlom judského kráľa.
26. Nabuchodonozor veštbami chce rozhodnúť, ktoré z dvoch miest má napadnúť. Veštili mu až trojakým spôsobom: do osudia dali najprv dva šípy, jeden s menom Jeruzalema, druhý s menom Raby. Osudie so šípmi potriasli a jeden z nich vytiahli. Vytiahli šíp s menom Jeruzalema (verš 27). Potom sa vypytujú domácich bôžikov, zvaných terafím, ktorých menšie sošky nosievali so sebou. Napokon veštia z pečene obetného zvieraťa.
27. O útočných baranoch pozri 4, 2.
28. Nabuchodonozor im pripomenie hriech, ktorého sa dopustili, keď zrušili prísahu vernosti, ktorú mu dali.
30 n. Judský kráľ musí opustiť kráľovskú slávu, už nie sú staré časy, keď tú slávu ešte mal. Z Judského kráľovstva urobí Boh trosky a ani ho viac nevzkriesi, kým nepríde ten, ktorý má na kráľovskú hodnosť právo. Až jemu, Mesiášovi, dá Boh zasa kráľovské žezlo (porov. 17, 22 n., Gn 49, 10; 2 Sam 7, 12 n.; Iz 9, 6; 11, 1 n.).
34. Meč je už na krku zločinných Amončanov, hoci ich veštci ubezpečovali falošnými priaznivými veštbami.
35. Výzva: „Späť do pošvy!“ nepatrí „Pánovmu meču“, ale Amončanom, ktorí by sa zbytočne pokúšali o obranu proti Babylončanom. Nech sa utiahnu do svojich miest; no ani tam nebudú v bezpečí, aj tam ich dostihne Boží súd.
Kniha proroka Ezechiela