Kniha proroka Ezechiela

Budúca spása, kap. 33 – 48

Nová zmluva a vzkriesenie národa, 33 – 39

33 Prorok strážca. – ¹ Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: ² Keď na krajinu privediem meč, vtedy si ľud krajiny vyberie zo svojho lona nejakého muža a ustanoví ho za strážcu. ³ Keď uzrie prichádzať meč proti krajine, zatrúbi na trúbu a bude varovať ľud. ⁴ Ak ktokoľvek, kto počuje zvuk trúby, neprijme výstrahu, takže príde meč a zasiahne ho, jeho krv bude na jeho hlave. ⁵ Počul zvuk trúby, no neprijal výstrahu, jeho krv bude na ňom. Keby bol prijal výstrahu, bol by si zachránil život. ⁶ Ale keď strážca uvidí prichádzať meč, a nezatrúbi na trúbu, takže ľud nedostane výstrahu, a potom príde meč a zasiahne niekoho spomedzi nich; i ten bol zasiahnutý pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať zo strážcovej ruky.

⁷ Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany! ⁸ Ak vtedy, keď poviem bezbožnému: »Bezbožník, určite zomrieš!«, nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky. ⁹ Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vrátil, a nevrátil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachránil dušu.

Boh odpustí. –  ¹⁰ A ty, syn človeka, povedz Izraelovmu domu: Takto ste hovorili: »Naše zločiny a naše hriechy sú na nás a my v nich hynieme, ako teda môžeme žiť?« ¹¹ Povedz im: Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. Vráťte, vráťte sa zo svojich zlých ciest, prečože by ste mali zomrieť, Izraelov dom?! ¹² A ty, syn človeka, povedz domu svojho ľudu: Spravodlivosť spravodlivca ho nezachráni v deň, keď zhreší, bezbožný sa však nezrúti pre svoju bezbožnosť v deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti; spravodlivec však nebude môcť žiť zo svojej spravodlivosti v deň, keď zhreší. ¹³ Keď poviem spravodlivému: Určite budeš žiť a on sa bude spoliehať na svoju spravodlivosť a spácha zločin, jeho spravodlivosť vôbec nezostane v pamäti; pre svoj zločin, ktorý spáchal, pre ten zomrie. ¹⁴ A keď poviem bezbožnému: »Určite zomrieš« a odvráti sa od svojho hriechu a bude konať právne a spravodlivo, ¹⁵ vráti záloh, nahradí korisť, bude kráčať podľa príkazov života, aby nespáchal zločin, istotne bude žiť, nezomrie. ¹⁶ Jeho hriechy, ktoré popáchal, nebudú sa mu vôbec pripomínať; konal podľa práva a spravodlivo, istotne bude žiť.

¹⁷ Ale synovia tvojho ľudu povedali: »Pánovo počínanie nie je správne,« hoci ich počínanie je nesprávne. ¹⁸ Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, tak preto zomrie. ¹⁹ A ak sa bezbožník odvráti od svojej bezbožnosti a bude konať podľa práva a spravodlivosti, tak ten preto bude žiť. ²⁰ A vy ste povedali: »Pánovo počínanie nie je správne.« Každého z vás, Izraelov dom, budem súdiť podľa jeho ciest.“

Výstraha tým, čo ostali v Palestíne. – ²¹ V dvanástom roku, piaty deň desiateho mesiaca nášho zajatia, prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema so zvesťou: „Mesto padlo!“  ²² Večer pred príchodom utečenca sa však vzniesla nado mňa Pánova ruka a otvoril mi ústa prv, než ráno prišiel ku mne; otvoril mi ústa, takže som už nebol nemý. ²³ Vtedy Pán prehovoril ku mne takto:  ²⁴ „Syn človeka, obyvatelia tých zrúcanín v krajine Izraela hovoria takto: »Abrahám bol len jeden a dostal krajinu, nás je však mnoho, nám sa dostala krajina do vlastníctva.«  ²⁵ Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Jedávate s krvou, oči dvíhate k svojim modlám, vylievate krv, a chcete vládnuť krajinou? ²⁶ Spoliehate sa na svoje meče, páchate ohavnosť, každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho, a chcete vládnuť krajinou?

²⁷ Takto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Ako žijem, tí, čo sú v zrúcaninách, padnú pod mečom; toho, čo je na poli, dám za pokrm zverine; a tí, čo sú na hradiskách a v jaskyniach, pomrú na mor. ²⁸ A krajinu urobím pustou, pominie sa jej hrdá moc a vrchy Izraela budú opustené, pretože nik po nich neprejde. ²⁹ Budú teda vedieť, že ja som Pán, keď urobím krajinu pustou a opustenou pre všelijaké ich ohavnosti, ktoré popáchali.

³⁰ Ty však, syn človeka: Synovia tvojho ľudu si hovoria o tebe popri múroch a vo dverách domov; druh druhovi a muž mužovi vraví: »Poďteže, čujme, čo to za slovo, ktoré vyšlo od Pána.«  ³¹ I prichádzajú k tebe, ako prichádza ľud; môj ľud sa posadí pred teba a počúva tvoje slová, ale nekonajú podľa nich, pretože v ústach majú lož, podľa nej konajú, srdce im ide za ziskom. ³² Ty si im však ako ľúbostný spevák, ktorý má pekný hlas a dobre vyhráva, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. ³³ Až keď sa to splní – veruže sa splní –, budú vedieť, že bol prorok medzi nimi.“