Kniha proroka Ezechiela

31 Pyšný céder sa vyvalí. – ¹ V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: ² „Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: »Komu sa podobáš svojou veľkosťou?«

 ³ Pozri, cédrom na Libanone je

krásnovetvým, korunu má tienistú,

vzrast má vysoký,

vrcholec mu čneje z húšťavy.

 ⁴ Od vôd vzrastá, výšku mu dala priepasť,

ktorá mu pôdu obkľúčila prúdmi

a svoje toky vyliala na všetky stromy poľa.

⁵ Preto vzrastom prevýšil

všetky stromy na poli,

vetvy sa mu rozrástli,

konáre sa roztiahli

od hojnej vody.

⁶ Na konároch, keď ich roztiahol,

hniezdili všetky vtáky neba,

pod jeho vetvami rodili

všetky poľné zvieratá,

v jeho tôni bývali

rôzne početné kmene.

⁷ Prekrásny bol svojou veľkosťou,

ratolesti keď si roztiahol,

veď mal korene

v hojnej vode.

 ⁸ Cédre v Božej záhrade

sa mu nevyrovnali,

cyprusy sa nepodobali jeho konárom,

platan nemal vetvy ako on,

nijaký strom v Božej záhrade

mu nebol krásou podobný.

⁹ Krásnym som ho urobil,

bohatým na konáre,

že mu závideli všetky stromy Edenu,

čo sú v Božej záhrade.

 ¹⁰ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce: ¹¹ dal som ho do ruky mocnému národu, nech s ním nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal.  ¹² Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečisk zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho. ¹³ Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa,  ¹⁴ aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy.

¹⁵ Toto hovorí Pán, Jahve:

V deň, keď do podsvetia zostúpil,

smútok som nariadil,

more som do neho zahalil

a jeho toky som zahatil,

že množstvo vody tiecť prestalo.

Libanon som odial do čierna

a stromy na poli vyschli preň.

 ¹⁶ Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu.  ¹⁷ Lebo aj tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi.

 ¹⁸ Tak komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč.

To je faraón a celý jeho zástup,“ hovorí Pán, Jahve.