Kniha proroka Ezechiela

Kniha proroka Ezechiela

24 Zánik Jeruzalema. Podobenstvo o hrdzavom hrnci. –  1 V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:  2 „Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu. 3 Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody! 4 Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami!  5 Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria!

 6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb.  7 Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou. 8 Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.

9 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru.  10 Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria!  11 Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza.

12 Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni. 13 V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14 Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť,“ hovorí Pán, Jahve.

 

Zajatci sa zhrozia nad pádom Jeruzalema. – 15 Pán prehovoril ku mne takto: 16 „Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú!  17 Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!“

18 Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané. 19 Ľud mi povedal: „Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?“ 20 Odpovedal som im: „Pán ku mne prehovoril takto: 21 Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom.  22 Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb. 23 Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať. 24 Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.

25 Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry; 26 v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil, 27 v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán.“

 

 
1. Porov. 2 Kr 25, 1; Jer 39, 1; 52, 4. – V 9. roku zajatia.
2. Prorok si mal poznačiť tento deň, aby neskôr, keď sa zajatci z iných prameňov dozvedia, kedy sa začalo obliehanie Jeruzalema, videli, že Ezechielovi sám Boh oznámil deň obliehania.
5. „Hŕbu dreva“ sme preložili po malej oprave, ktorá sa dnes všeobecne pripúšťa. Osnova i staré preklady čítajú: „hŕba kostí“.
6. Hrniec je Jeruzalem, kúsky mäsa v ňom sú jeho obyvatelia. Títo zahynú všetci bez výberu, nebudú sa teda žrebom vyberať tí, ktorých nepriateľ chce zabiť.
7. Krv, ktorú vylieval Jeruzalem, je vždy pred očami Pána a volá o pomstu. Obyvatelia mesta ani len nechceli zakrývať svoje zločiny, páchali ich verejne.
10. Oheň bude taký prudký, že spáli aj kosti. V takom ohni sa obyvatelia Jeruzalema nezachránia.
11 n. Po vyprázdnení aj mesto vypália, tak zahynie hrdza, hriech, ktorý sa doteraz napriek všetkým námahám nepodarilo z mesta odstrániť.
17. O nariekačoch pozri pozn. k Jer 9, 16 n. O niektorých prejavoch smútku pozri pozn. k Jer 16, 5 – 7. Kto mal smútok, chodil okrem toho bosý a s holou hlavou, zahaľoval si tvár alebo aspoň bradu a ústa, postil sa. Ezechiel, až bude mať smútok, nesmie ho navonok prejavovať.
22 n. Zajatci stratia pri obliehaní Jeruzalema synov a dcéry, ktorí ostali vo vlasti, ale nebudú sa opovažovať verejne za nimi smútiť, aby nerozhnevali Babylončanov.
Kniha proroka Ezechiela