Kniha proroka Jeremiáša
Prečo sa darí hriešnikom?
12 1 Pravdu máš ty, Pane,
keď sa súdim s tebou,
jednako chcem s tebou hovoriť o práve:
Prečo sa darí ceste zločincov,
v pokoji si žijú všetci odbojníci?
2 Zasadil si ich a zakorenili sa,
rástli a priniesli ovocie;
si blízky ich ústam,
ale ďaleký ich srdcu.
3 Ty ma však, Pane, poznáš, vidíš ma,
skúmaš, aké mám voči tebe srdce.
Veď ich ako ovce na jatku
a zasväť ich pre deň zabíjania!
4 Dokedy bude smútiť zem
a vädnúť zeleň všetkých polí
pre zlobu jej obyvateľov?
Hynú zvieratá i vtáctvo,
lebo vravia: „Nevidí našu budúcnosť.“
Pánova odpoveď
5 „Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi,
ako sa budeš pretekať s koňmi?
Keď dôveruješ len bezpečnej krajine,
čo budeš robiť v húštinách Jordánu?
6 Veď i tvoji bratia, dom tvojho otca,
aj tí sa odvrátili od teba,
aj oni kričia za tebou naplno;
never im, keď hovoria k tebe láskavo.“
Žalospev Pánov
7 „Opustil som svoj dom,
odvrhol svoje dedičstvo,
vydal som miláčika, svoj ľud,
do rúk jeho nepriateľov.
8 Moje dedičstvo je ku mne
ako lev v lese:
pozdvihlo proti mne svoj hlas,
preto ho nenávidím.
9 Strakatý vták je pre mňa moje dedičstvo,
dravce sú vôkol neho:
Nože, zhromaždite všetku poľnú zver,
poberte sa k pokrmu!
10 Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad,
pošliapali mi dedičstvo,
obrátili moju nivu rozkošnú
na znivočenú púšť.
11 Obrátili ju na púšť,
smúti spustošená predo mnou;
celá krajina je zničená,
ale nik si to k srdcu neberie.“
12 Na všetky hole na pustatine
prichádzajú lúpežníci.
Lebo Pán má meč, ktorý požiera
od jedného konca zeme po druhý;
nijaké telo nemá pokoja.
13 Siali pšenicu, no žali tŕnie,
namáhali sa bez výsledku,
utŕžili hanbu so svojou úrodou
pre Pánov blčiaci hnev.
Proti zlým susedom Judska. – 14 Toto hovorí Pán: „Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. 15 A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16 A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: »Ako žije Pán!« – tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála –, budú upevnení uprostred môjho ľudu. 17 Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím,“ hovorí Pán.
12, 2. „Srdcu“ – obličkám, pozri pozn. k 11, 20.
12, 3. „Zasväť ich“ znamená: „urči ich“. Porov. tiež pozn. k 11, 20.
12, 5 n. Pán porekadlami odpovedá prorokovi, že sa musí chystať i na väčšie prenasledovania. Keď si už teraz zúfa, čo bude robiť potom, keď budú proti nemu stáť oveľa nebezpečnejší nepriatelia? – V húštinách Jordánu bolo veľa divej zveri (porov. 49, 19).
12, 9. Izrael so svojou pestrou modloslužbou je ako strakatý, zďaleka viditeľný vták. Porov. Iz 56, 9.
12, 12. Lúpežné národy sú nástrojom Božieho hnevu. „Telo“, rozumej: živý tvor.