Kniha proroka Jeremiáša

25 Predpoveď o sedemdesiatročnom zajatí. – ¹ Slovo, ktoré dostal Jeremiáš o celom judskom ľude vo štvrtom roku Joakima, syna Joziášovho, kráľa judského – to bol prvý rok babylonského kráľa Nabuchodonozora –, ² a ktoré prorok Jeremiáš oznámil celému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:

³ „Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, kráľa judského, až podnes je to dvadsaťtri rokov, čo Pán hovorí ku mne. I hovoril som k vám bez prestania, no nepočúvali ste. ⁴ Pán k vám jednostaj posielal rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili. ⁵ Hovoril: »Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, tak ostanete bývať v krajine, ktorú dal Pán vám a vašim otcom od vekov naveky. ⁶ A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať. ⁷ Ale nepočúvali ste na mňa – hovorí Pán –, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastné nešťastie.«

⁸ Nuž toto hovorí Pán zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová,  ⁹ hľa, pošlem a zoberiem všetky kmene severu (hovorí Pán – aj Nabuchodonozorovi, kráľovi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na večnú púšť.  ¹⁰ Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy.  ¹¹ Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúžiť sedemdesiat rokov babylonskému kráľovi.  ¹² A až uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa i ten ľud – hovorí Pán – pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na večitú púšť. ¹³ Privediem na tú krajinu všetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, všetko, čo je napísané v tejto knihe, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. ¹⁴ Lebo aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi; odplatím im podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.“

Pánov kalich. – ¹⁵ Lebo toto mi povedal Pán, Boh Izraela: „Vezmi z mojej ruky tento vínový kalich hnevu a daj ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem. ¹⁶ Napijú sa a budú sa tackať a šalieť pred mečom, ktorý medzi nich pošlem.“ ¹⁷ Vzal som teda z Pánovej ruky kalich a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Pán poslal.  ¹⁸ Jeruzalem, mestá Judska, jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich vydal na zborenisko, na hrôzu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes); ¹⁹ faraóna, egyptského kráľa, jeho sluhov, jeho kniežatá a celý jeho ľud;  ²⁰ celú zmiešaninu národov a všetkých kráľov krajiny Us; všetkých kráľov filištínskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvyšky Azotu. ²¹ Edom, Moab a synov Amonových, ²² všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu a kráľov pobrežia, ktoré je za morom.  ²³ Dedan, Temu, Buz a všetkých, čo si holia okraj.  ²⁴ Všetkých kráľov Arabska (a všetkých kráľov miešaniny), ktorí bývajú v púšti.  ²⁵ Všetkých kráľov Zamriho, všetkých kráľov Elamu a všetkých kráľov Médey,  ²⁶ všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Sesak však bude piť po nich.

²⁷ „A povieš im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, aby ste nevstali pre meč, ktorý pošlem medzi vás. ²⁸ A ak sa budú zdráhať vziať z tvojej ruky kalich a piť, povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Veruže budete piť! ²⁹ Lebo, hľa, ja začínam nešťastie v meste, ktoré sa volá mojím menom, a vy by ste boli ušetrení? Nebudete ušetrení, pretože ja zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme – hovorí Pán zástupov.  ³⁰ Ty im však prorokuj všetky tieto veci a povedz im:

Pán kričí z výsosti,

zo svojho svätého príbytku vydáva hlas,

hlasno kričí nad svojimi nivami,

rozozvučí ujúkanie ako šliapači

proti všetkým obyvateľom zeme.

³¹ Hrmot preniká až do končín zeme,

pretože Pán má spor s národmi;

on sa súdi s každým človekom,

zlých odovzdá meču

– hovorí Pán.

³² Toto hovorí Pán zástupov:

Hľa, pohroma ide z národa na národ,

zo strání zeme dvíha sa veľká búrka!“

³³ A Pán ich porazí v ten deň

od jedného konca zeme po druhý;

neoplačú, nezoberú a nepochovajú ich,

budú hnojom na povrchu poľa.

 ³⁴ Kvíľte, pastieri, a volajte,

zvíjajte sa, vodcovia stád,

je zvrchovaný čas pozrážať (a rozohnať) vás,

popadáte sťa vybrané barany.

³⁵ Zhynulo útočište pastierov

a útulok vodcov stáda.

³⁶ Čuj, krik pastierov,

kvílenie vodcov stáda!

Veď Pán spustošil ich pastvu!

³⁷ A pre blčiaci Pánov hnev

zmĺknu nivy pokojné.

 ³⁸ Opustil ako lev svoju húštinu,

veď ich krajina ostala púšťou

pre ničiaci meč

a pre blčiaci Pánov hnev.