Kniha proroka Jeremiáša

26 Reč o chráme. –  ¹ Na začiatku panovania Joakima, syna Joziášovho, kráľa judského, oznámil Pán túto reč: ² „Toto hovorí Pán: Zastaň si v predsieni Pánovho domu a hovor všetkým mestám Judska, ktoré prichádzajú pokloniť sa v dome Pánovom, všetky slová, ktoré som ti rozkázal povedať im; nevynechaj ani slovíčko! ³ Hádam počúvnu a vráti sa každý zo svojej zlej cesty a ja oľutujem nešťastie, ktoré pre ich zločinné skutky zamýšľam na nich dopustiť. ⁴ A povieš im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete kráčať podľa zákona, ktorý som vám dal, ⁵ ak nebudete počúvať slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične k vám posielam, hoci ich neposlúchate, ⁶ vtedy naložím s týmto domom ako so Šílom a toto mesto dám ako kliatbu všetkým národom zeme.“

⁷ Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Pánovom. ⁸ A keď Jeremiáš dopovedal všetko, čo mu Pán kázal povedať celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci a všetok ľud s výkrikom: „Musíš zomrieť! ⁹ Prečo si prorokoval v mene Pánovom: »Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, nebude obývané.«?“ A všetok ľud sa zhrnul v Pánovom dome k Jeremiášovi.  ¹⁰ Keď sa dopočuli o týchto veciach judské kniežatá, vybrali sa z kráľovho domu hore do Pánovho domu a zasadli si pri vchode Novej brány Pánovho domu. ¹¹ Vtedy kňazi a proroci hovorili kniežatám a všetkému ľudu: „Výrok smrti si zasluhuje tento človek, pretože prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši.“

¹² Ale Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: „Pán ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli. ¹³ Napravte teda svoje cesty a svoje činy a počúvajte hlas Pána, svojho Boha, potom Pán oľutuje zlo, ktoré ohlásil proti vám. ¹⁴ Ja však, pozrite, som vo vašej moci, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne. ¹⁵ Ale dobre si uvedomte, že ak ma usmrtíte, nevinnú krv uvalíte na seba, na toto mesto a na jeho obyvateľov, lebo ma naozaj Pán poslal k vám, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová.“

¹⁶ Tu povedali kniežatá a všetok ľud kňazom a prorokom: „Tento človek nezasluhuje smrť, pretože nám hovoril v mene Pána, nášho Boha.“ ¹⁷ Vstali aj muži spomedzi starších krajiny a povedali celému zhromaždenému národu:  ¹⁸ „Micheáš z Morešetu bol prorok v dňoch judského kráľa Ezechiáša a povedal celému judskému ľudu:

»Toto hovorí Pán zástupov:

Sion zorú ako roľu,

Jeruzalem bude zborenisko

a chrámový vrch lesná výšina.«

¹⁹ Nuž či ho judský kráľ Ezechiáš alebo niekto z Judska usmrtil? Či sa nebál Pána a neprosil ho, takže Pán oľutoval nešťastie, ktoré proti nim ohlásil? A my máme spáchať veľký zločin proti sebe samým?“

Smrť proroka Uriáša. –  ²⁰ Ešte prorokoval v mene Pánovom akýsi muž, Uriáš, syn Semeiášov, z Kirjatiarimu. A prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine všetko to isté, čo Jeremiáš. ²¹ I počul jeho slová Joakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá, takže ho kráľ hľadal, aby ho usmrtil. Keď to Uriáš počul, bál sa, utiekol a uchýlil sa do Egypta.  ²² Kráľ Joakim poslal do Egypta mužov, (Elnatana, syna Achoborovho, a mužov s ním do Egypta).  ²³ I vyvliekli Uriáša z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Joakimovi; ten ho dal zabiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobky pospolitých ľudí.  ²⁴ Ale Achikam, syn Safanov, držal ruku nad Jeremiášom, aby ho nevydali na smrť do rúk ľudu.