Kniha proroka Jeremiáša

Kniha proroka Jeremiáša

20  1 Lenže kňaz Pášur, syn Imerov – bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom –, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo.  2 Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme.  3 Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: „Pán ťa nebude volať Pášur, ale »Hrôza zôkol-vôkol«. 4 Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5 A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6 A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval.“

 

Trpká ponosa proroka

 7 Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť,

uchopil si ma a premohol.

Som na posmech celý deň,

každý sa mi posmieva.

 

8 Kedykoľvek hovorím, len kričím:

„Násilie a lúpež!“ volám.

Veď Pánovo slovo mi slúži

na hanbu a výsmech celý deň!

 

9 I myslel som: „Nespomeniem si naň

a nebudem viac hovoriť v jeho mene,“

ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,

zovretý v mojich kostiach;

namáhal som sa, aby som to vydržal,

no nevládal som.

 

 10 Veď počúvam potupy mnohých

(hrôza zôkol-vôkol):

„Udávajte, nech ho oznámime!“

Aj každý, kto mi bol priateľom,

striehne na môj pád:

„Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho

a vypomstíme sa na ňom!“

 

11 Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina,

nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu,

zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli,

hanbou večnou, nezabudnuteľnou.

 12 Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého,

čo prezrieš myseľ a srdce,

nechže vidím na nich tvoju pomstu,

veď som tebe zveril svoj spor.

 

13 Spievajte Pánovi,

oslavujte Pána,

veď život bedára vytrhol

z ruky zločincov!

 

Prorok zlorečí svojmu osudu

 14 Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!

Deň, v ktorý ma porodila matka,

nech nie je požehnaný!

15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:

„Dieťa sa ti narodilo, chlapček!“ –

a naplnil ho radosťou.

16 Nech je muž ten ako mestá,

ktoré rozvrátil Pán bez milosti.

Za rána nech počuje krik

a lomoz v poludňajšom čase!

17 Pretože ma neusmrtil v lone,

aby mi bola matka hrobom,

jej život večne ťarchavý.

18 Prečože som vyšiel z lona

vidieť bolesť a utrpenie,

aby sa v hanbe míňali moje dni?

 
1. O Imerovej kňazskej rodine pozri Ezd 2, 37. Pášur, o ktorom je tu reč, nie je totožný s Pášurom v 21, 1 a 38, 1.
2. Benjamínova brána, o ktorej je tu reč, bola na severnej strane chrámového opevnenia. Volala sa Horná Benjamínova brána, na rozdiel od inej rovnomennej brány, ktorá bola na hradbách mesta, tiež na severnej strane; porov. 37, 13; 38, 7.
3. O podobných menách pozri pozn. k Iz 62, 4.
7 n. Porov. 15, 10 – 21. K „zvádzaniu“ porov. 1, 6 n.
10. Porov. pozn. k 18, 18.
12. K výrazom pozri pozn. k 11, 20.
14 n. Trpké Jeremiášove žaloby vyprýštili z jeho zronenej duše. K tomu sú plné básnického zveličovania, a preto znejú nášmu uchu pritvrdo. V Starom zákone nie sú však ojedinelé. Podobné sú aj Jóbovým žalobám (Jób 3, 3 n.). Keď Boh posudzoval takéto ponosy láskavo, ani my ich nesmieme posudzovať prísne.
Kniha proroka Jeremiáša