Kniha proroka Jeremiáša
20 1 Lenže kňaz Pášur, syn Imerov – bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom –, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo. 2 Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme. 3 Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: „Pán ťa nebude volať Pášur, ale »Hrôza zôkol-vôkol«. 4 Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5 A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6 A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval.“
Trpká ponosa proroka
7 Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť,
uchopil si ma a premohol.
Som na posmech celý deň,
každý sa mi posmieva.
8 Kedykoľvek hovorím, len kričím:
„Násilie a lúpež!“ volám.
Veď Pánovo slovo mi slúži
na hanbu a výsmech celý deň!
9 I myslel som: „Nespomeniem si naň
a nebudem viac hovoriť v jeho mene,“
ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,
zovretý v mojich kostiach;
namáhal som sa, aby som to vydržal,
no nevládal som.
10 Veď počúvam potupy mnohých
(hrôza zôkol-vôkol):
„Udávajte, nech ho oznámime!“
Aj každý, kto mi bol priateľom,
striehne na môj pád:
„Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom!“
11 Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina,
nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu,
zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli,
hanbou večnou, nezabudnuteľnou.
12 Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého,
čo prezrieš myseľ a srdce,
nechže vidím na nich tvoju pomstu,
veď som tebe zveril svoj spor.
13 Spievajte Pánovi,
oslavujte Pána,
veď život bedára vytrhol
z ruky zločincov!
Prorok zlorečí svojmu osudu
14 Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!
15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
„Dieťa sa ti narodilo, chlapček!“ –
a naplnil ho radosťou.
16 Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!
17 Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.
18 Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?