Kniha proroka Jeremiáša

Prorok sa odvracia od ľudu

9 ¹⁽²⁾ Kiežby som mal na púšti

vandrovnícku kolibu,

opustil by som svoj ľud

a odišiel by som od nich,

⁽³⁾ veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).

 ² „Naťahujú si kušu – svoj jazyk,

klam, a nie spravodlivosť

zavládli v krajine,

veď sa vrhajú z hriechu do hriechu,

mňa však nepoznajú, hovorí Pán.

³⁽⁴⁾ Chráňte sa každý svojho blížneho,

nedôverujte vlastnému bratovi,

lebo každý brat podvádza

a každý priateľ zháňa ohovárky.

 ⁴⁽⁵⁾ Všetci sa podvádzajú vzájomne,

pravdu neprehovoria,

jazyk si cvičia v lživých rečiach,

sú skazení, nechcú sa obrátiť.

⁵⁽⁶⁾ Útlak za útlakom,

podvod za podvodom!

Zdráhali sa poznať ma,“ hovorí Pán.

 ⁶⁽⁷⁾ Nuž toto hovorí Pán zástupov:

„Hľa, ja ich roztápam a skúmam;

veď akože mám konať

pre zločinnosť dcéry môjho ľudu?

⁷⁽⁸⁾ Ich jazyk je smrtiaci šíp,

ich ústa hovoria podvodne.

»Pokoj!« hovorí priateľovi,

v sebe však zamýšľa lesť.

⁸ Či ich nemám za to potrestať? –

hovorí Pán.

Či sa nemám pomstiť

na takomto národe?“

 ⁹ Na vrchoch spustím plač a kvílenie

a na lúkach púšte žalospev,

veď sú vyhorené, nik tam neprejde,

ani nepočuť hlasy stád;

nebeské vtáčky a zverina

ušla, utiekla.

¹⁰ „A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál,

na brloh šakalov,

z judských miest urobím púšť

bez obyvateľov.“

Novšie výstrahy

¹¹ Kto je taký múdry, že to pochopí?

Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval?

Pretože hynie krajina

ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde.

¹² A Pán hovorí: „Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním,  ¹³ ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia.“  ¹⁴ Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:

„Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou

a napojím ich otrávenou vodou,

¹⁵ rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni,

ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.

 ¹⁶ Toto vraví Pán zástupov:

Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu;

po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia.“

¹⁷ Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek,

aby naše oči ronili slzy

a spod našich mihalníc vyvierala vlaha.

¹⁸ Veď čuj! Nárek počuť zo Siona:

„Ako sme znivočení

a zahanbení veľmi!

Veď opúšťame krajinu,

rozhádzali nám príbytky.“

¹⁹ Počujte, ženy, slovo Pánovo,

vaše uši nech načúvajú slová jeho úst;

naučte svoje dcéry nariekať

a družka družku žalospev.

²⁰ Lebo smrť vchádza našimi oknami,

vstupuje do našich palácov,

vybíja deti z ulice

a mladíkov z námestí.

 ²¹ Hovor! (Toto hovorí Pán:)

„Mŕtvoly ľudí padajú

ako hnoj na poli,

ako snop za žencom,

a nik ich nezdvihne.“

Nechváliť sa ničomnosťami

²² Toto hovorí Pán:

„Múdry nech sa nechváli múdrosťou,

silák nech sa nehonosí silou,

boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom,

²³ ale kto sa chváli, nech sa chváli tým,

že je rozumný a pozná mňa,

že ja som Pán, ktorý sa zľutúva,

prisluhuje právo a pravdu na zemi,

lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.

 ²⁴ Hľa, prídu dni a navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: ²⁵ Egypt, Judsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce.“