Kniha proroka Jeremiáša

18 Podobenstvo o hrnčiarovi. – ¹ Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: ² „Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz.“ ³ Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. ⁴ Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.

⁵ A Pán prehovoril ku mne takto: ⁶ „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? – hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. ⁷ Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. ⁸ Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. ⁹ Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. ¹⁰ Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.

¹¹ Teraz však povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“  ¹² Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“

Odpad je nepochopiteľný

¹³ Nuž toto hovorí Pán:

„Spytujteže sa národov,

kto počul čosi podobné?

Čosi hrozné spáchala

panna Izraelova.

¹⁴ Či sa zo skaly stratí prsť,

z Libanonu sneh?

Či vyschnú z pohorí vody,

chladné, žblnkotajúce?

¹⁵ Veru, môj ľud na mňa zabudol,

okiadzali ničomnosť

a potkýnali sa po cestách,

po dávnych stopách,

chodili po chodníkoch,

cestách nevysypaných,

¹⁶ aby obrátili zem na púšť,

na výsmech večný;

kto len tadiaľ prejde,

zhrozí sa a pokrúti hlavou.

¹⁷ Ako východný vietor

rozprášim ich pred nepriateľom,

ukážem im chrbát, a nie tvár

v deň ich nešťastia.“

Prosba proroka proti nepriateľom

 ¹⁸ I povedali: „Poďte a zosnujme

proti Jeremiášovi plány!

Veď u kňaza nezhynul zákon

ani u mudrca rada,

ani u proroka reč.

Poďte, porazme ho jazykom

a nedbajme na jeho slová!“

¹⁹ Pozri, Pane, na mňa

a počuj hlas mojich protivníkov!

 ²⁰ Či sa za dobro platí zlom?

– Veď vykopali pre mňa jamu!

Spomeň, že som stál pred tebou,

aby som hovoril k ich dobru

a odvrátil od nich tvoj hnev.

 ²¹ Preto oddaj ich synov hladu

a vydaj ich do moci meča,

nech sú ich ženy bezdetné a vdovy,

ich mužov nech pobije smrť,

ich mladíkov nech porazia mečom v boji.

 ²² Nech sa z ich domov ozýva krik,

keď zrazu privedieš na nich lupičov,

lebo vykopali jamu, aby ma chytili,

a pod nohy mi skryli osídla.

 ²³ Ale, ty, Pane, poznáš

všetky ich smrteľné plány proti mne.

Neodpusť im ich vinu

a ich hriech si nezotri spred tváre!

Nech padajú pred tebou;

v čase svojho hnevu konaj proti nim!