Kniha proroka Jeremiáša
14 Suchota. – 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:
2 Smúti Júda
a jeho brány vysychajú,
zarmucujú sa po zem,
vypína sa výkrik Jeruzalema.
3 Ich páni poslali sluhov po vodu:
išli k cisternám,
vody nenašli,
vrátili sa s prázdnymi nádobami.
Sú zahanbení a potupení,
zahaľujú si hlavy.
4 Pretože pôda je dopraskaná,
lebo nebolo dažďa v krajine:
zahanbení sú roľníci,
zahaľujú si hlavu.
5 Veď aj jelenica na poli
porodí a opustí mláďa,
pretože niet zelene.
6 A divé osly stoja na holiach,
lapajú vzduch sťa šakaly,
oči im omdlievajú,
pretože nieto trávy.
Prosba o odpustenie
7 „Ak naše hriechy svedčia proti nám,
konaj, Pane, kvôli svojmu menu.
Veď mnoho je našich vzbúr,
zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela,
jeho záchranca v čase úzkosti,
prečo si v krajine ako cudzinec,
ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?
9 Prečo si ako zarazený človek,
ako silák, ktorý nevládze zachrániť?
Predsa, Pane, ty si medzi nami,
podľa tvojho mena sa voláme,
neopúšťaj nás!“
10 Toto hovorí Pán o tomto ľude:
„Radi sa takto kolíšu,
nohy si nešetria,
Pán však nemá v nich záľubu,“
teraz si spomenul na ich hriech
a trestá ich viny.
Proti lžiprorokom. – 11 Pán mi povedal: „Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu! 12 Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom.“ 13 I povedal som: „Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.“ 14 A Pán mi odpovedal: „Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. 15 Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: »Meč a hlad nebude v tejto krajine.« Mečom a hladom skončia títo proroci. 16 A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.
Prorokov žiaľ
17 Povieš im túto reč:
Slzy ronia moje oči,
neprestávajú noc a deň,
lebo veľká skaza stihla pannu,
dcéru môjho ľudu,
rana veľmi bolestná.
18 Ak vyjdem na pole,
hľa, preklatí mečom,
ak vojdem do mesta,
hľa, muky hladu!
Veď i prorok, i kňaz
blúdia krajinou a nechápu!“
Žiaľ ľudu
19 Azda si celkom zavrhol Júdu,
či sa tvojej duši zhnusil Sion?
Prečo si nás udrel,
že niet pre nás uzdravenia?
Čakáme na pokoj – a blaha niet,
na čas uzdravenia – ale, hľa, zdesenie!
20 Poznáme, Pane, svoju zlobu,
vinu našich otcov,
veď sme zhrešili proti tebe.
21 Nezavrhni nás pre svoje meno,
neznevažuj trón svojej slávy;
pamätaj a nezruš svoju zmluvu s nami!
22 Či sú medzi ničotami národov tí,
ktorí dajú dážď?
Alebo či dajú nebesá pŕšku?
Či si to nie ty, Pane, Bože náš?
A v teba dúfame,
lebo toto všetko si ty stvoril.