Kniha proroka Jeremiáša

14 Suchota. – ¹ Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:

 

² Smúti Júda

a jeho brány vysychajú,

zarmucujú sa po zem,

vypína sa výkrik Jeruzalema.

³ Ich páni poslali sluhov po vodu:

išli k cisternám,

vody nenašli,

vrátili sa s prázdnymi nádobami.

Sú zahanbení a potupení,

zahaľujú si hlavy.

⁴ Pretože pôda je dopraskaná,

lebo nebolo dažďa v krajine:

zahanbení sú roľníci,

zahaľujú si hlavu.

⁵ Veď aj jelenica na poli

porodí a opustí mláďa,

pretože niet zelene.

⁶ A divé osly stoja na holiach,

lapajú vzduch sťa šakaly,

oči im omdlievajú,

pretože nieto trávy.

 

Prosba o odpustenie

⁷ „Ak naše hriechy svedčia proti nám,

konaj, Pane, kvôli svojmu menu.

Veď mnoho je našich vzbúr,

zhrešili sme proti tebe.

⁸ Nádej Izraela,

jeho záchranca v čase úzkosti,

prečo si v krajine ako cudzinec,

ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?

 ⁹ Prečo si ako zarazený človek,

ako silák, ktorý nevládze zachrániť?

Predsa, Pane, ty si medzi nami,

podľa tvojho mena sa voláme,

neopúšťaj nás!“

 ¹⁰ Toto hovorí Pán o tomto ľude:

„Radi sa takto kolíšu,

nohy si nešetria,

Pán však nemá v nich záľubu,“

teraz si spomenul na ich hriech

a trestá ich viny.

 

Proti lžiprorokom. –  ¹¹ Pán mi povedal: „Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu! ¹² Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom.“ ¹³ I povedal som: „Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.“ ¹⁴ A Pán mi odpovedal: „Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. ¹⁵ Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: »Meč a hlad nebude v tejto krajine.« Mečom a hladom skončia títo proroci. ¹⁶ A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.

 

Prorokov žiaľ

 

¹⁷ Povieš im túto reč:

Slzy ronia moje oči,

neprestávajú noc a deň,

lebo veľká skaza stihla pannu,

dcéru môjho ľudu,

rana veľmi bolestná.

¹⁸ Ak vyjdem na pole,

hľa, preklatí mečom,

ak vojdem do mesta,

hľa, muky hladu!

Veď i prorok, i kňaz

blúdia krajinou a nechápu!“

 

Žiaľ ľudu

¹⁹ Azda si celkom zavrhol Júdu,

či sa tvojej duši zhnusil Sion?

Prečo si nás udrel,

že niet pre nás uzdravenia?

Čakáme na pokoj – a blaha niet,

na čas uzdravenia – ale, hľa, zdesenie!

²⁰ Poznáme, Pane, svoju zlobu,

vinu našich otcov,

veď sme zhrešili proti tebe.

 ²¹ Nezavrhni nás pre svoje meno,

neznevažuj trón svojej slávy;

pamätaj a nezruš svoju zmluvu s nami!

²² Či sú medzi ničotami národov tí,

ktorí dajú dážď?

Alebo či dajú nebesá pŕšku?

Či si to nie ty, Pane, Bože náš?

A v teba dúfame,

lebo toto všetko si ty stvoril.