ČASŤ PRVÁ, KAP. 1 – 37

Úvodná reč, 1, 1 – 31

1 Nadpis knihy. –  1 Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Judsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Judska.

Nevernosť a hriešnosť národa

² Čujte, nebesá, počúvaj, zem,

lebo Pán hovorí:

„Synov som vychoval a vyvýšil,

oni sa mi však spreneverili.

³ Vôl si pozná gazdu

a osol jasle svojho pána;

Izrael nepozná,

môj ľud nepochopí.“

 ⁴ Beda hriešnemu národu,

ľudu s ťažkou vinou,

plemenu zločincov,

synom skazeným.

Opustili Pána,

zhrdli Svätým Izraela,

odcudzili sa.

⁵ Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite:

celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.

⁶ Od päty po temä nič na ňom celého:

puchlina a jazva a rana čerstvá,

nevytlačená, neobviazaná

a nezmäkčená olejom.

⁷ Vaša krajina je púšťou,

vaše mestá vypálené ohňom.

Vaša pôda? – pred očami

vám ju zožierajú cudzinci,

je púšťou, skazená od cudzincov.

 ⁸ Dcéra Sion zostala

ako búdka vo vinici,

sťa kolibka na uhorkovisku,

ako obliehané mesto.

 ⁹ Keby nám Pán zástupov

nebol ponechal zvyšok,

boli by sme ako Sodoma,

Gomore by sme sa podobali.

Bohoslužby bez spravodlivosti

 ¹⁰ Čujte slovo Pánovo,

kniežatá sodomské,

počúvaj zákon nášho Boha,

ľud gomorský!

 ¹¹ „Načo mi množstvo vašich obetí? –

hovorí Pán.

Nasýtený som zápalmi baranov

a tukom kŕmnych teliec;

v krvi býčkov, baránkov a capov

nemám zaľúbenie.

¹² Keď prichádzate vidieť moju tvár,

ktože to žiada od vás

rozšliapavať mi nádvoria?

¹³ Neprinášajte viac márnu obetu,

ona je mi dymom ošklivým.

Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?

Neznesiem hriech a slávnosť!

¹⁴ Vaše novmesiace a sviatky

nenávidí moja duša,

stali sa mi bremenom,

zunoval som znášať ich.

¹⁵ Aj keď rozprestierate dlane,

odvrátim oči od vás;

a keď aj hromadíte modlitby,

ja ich nevyslyším,

veď vaše ruky sú plné krvi.

Výzva na pokánie

¹⁶ Obmyte, očistite sa,

odstráňte mi spred očí

zlobu svojich skutkov,

prestaňte robiť zlo!

¹⁷ Učte sa robiť dobro,

domáhajte sa práva,

pomôžte utláčanému,

vymôžte právo sirote,

obhajujte vdovu!

 ¹⁸ Poďte, pravoťme sa! – hovorí Pán.

Ak budú vaše hriechy sťa šarlát,

budú obielené ako sneh,

ak sa budú červenať sťa purpur,

budú ako vlna (biele).

¹⁹ Ak budete povoľní a budete poslúchať,

dobro zeme budete požívať.

²⁰ Ak sa však zdráhate a protivíte,

meč vás pohltí,

lebo hovorili ústa Pánove.“

Súd nad Jeruzalemom

 ²¹ Ako sa len stalo neviestkou

mesto verné,

plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,

teraz však vrahovia!

²² Tvoje striebro ostalo troskou,

tvoje víno je skazené vodou.

²³ Tvoje kniežatá – hľa, vzbúrenci

a spoločníci zlodejov,

každý má rád dary,

ženie sa za odmenami,

sirote k právu nepomôžu

a žaloba vdovy k nim nedôjde.

 ²⁴ Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,

Mocný Izraela:

„Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi

a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

 ²⁵ Obrátim na teba svoju ruku,

vylúčim sťa lúhom tvoju trosku

a odstránim všetko tvoje olovo.

²⁶ Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti

a tvojich poradcov ako voľakedy.

Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,

verným mestom.

 ²⁷ Sion bude vykúpený súdom

a jeho obrátení spravodlivosťou.

²⁸Záhuba hriešnikom a zločincom tiež!

Čo opustia Boha, tí zahynú.

 ²⁹ Budete sa pýriť pre terebinty,

ktoré ste ľúbili,

a hanbiť sa pre záhrady,

na ktorých ste lipli!

³⁰ Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá,

a ako záhrada, ktorá nemá vody.

³¹ Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou,

oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik.“