Kniha proroka Izaiáša

Kniha proroka Izaiáša

2 Nadpis. –1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Judsku a Jeruzaleme.

 

Mesiášske kráľovstvo, slávna Božia hora

 2 Na konci dní

bude upevnený vrch Pánovho domu

na temene hôr

a vyčnievať bude nad pahorky;

i budú sa naň hrnúť všetky národy.

3 Prídu mnohé kmene a povedia:

„Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,

do domu Jakubovho Boha,

nech nás poučí o svojich cestách

a budeme kráčať jeho chodníkmi.“

Lebo zo Siona vyjde náuka

a Pánovo slovo z Jeruzalema.

4 Rozsudzovať bude medzi národmi

a naprávať početné kmene,

takže si z mečov ukujú radlá,

zo svojich kopijí viničné nože.

Národ proti národu nezdvihne meč

a nebudú sa viac priúčať boju.

5 Hor’ sa, dom Jakubov,

kráčajme vo svetle Pánovom!

 

Národ ide za bohatstvom a modlami

 6 Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,

lebo žijú podľa príkladu susedov:

majú veštcov ako Filištínci

a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

7 Jeho krajina je plná striebra a zlata

a niet konca jeho pokladom.

Jeho krajina je plná koní

a niet konca jeho povozom.

8 Jeho krajina je preplnená modlami,

klaňajú sa dielu svojich rúk,

ktoré urobili ich prsty:

 9 a kloní sa človek, korí sa každý.

Nie, neodpusť im to!

 

Zahynie bohatstvo i modly

10 Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu

od strachu pred Pánom

a pred velebou jeho slávy.

11 Pyšné oči človeka sa sklopia

a pokorí sa hrdosť ľudí;

len Pán sám bude povýšený v ten deň.

 12 Lebo deň Pána zástupov bude

nad všetkým pyšným a vyvýšeným

a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

 13 Nad všetkými cédrami Libanonu,

vysokými a hrdými,

nad všetkými dubmi Bášanu,

14 nad všetkými vysokými horami,

nad všetkými hrdými kopcami,

15 nad každou vysokou vežou,

nad každým hradným múrom,

 16 nad každou taršišskou loďou

a nad každou pôvabnou krásou.

17 Pokorená bude pýcha človeka

a znížená bude povýšenosť ľudí.

Len Pán bude povýšený v ten deň,

18 modly však úplne zmiznú.

19 Vojdú do skalných jaskýň

a do priekop zeme

od strachu pred Pánom

a pred velebou jeho slávy,

až povstane podesiť zem.

 20 V ten deň zahodí človek

svojich strieborných bôžikov

a svojich zlatých bôžikov

– ktorých si urobil na poklonu –

krtom a netopierom,

21 aby zaliezol do trhlín skál

a do jaskýň brál

od strachu pred Pánom

a pred velebou jeho slávy,

až povstane podesiť zem.

 22 Upusťte teda od človeka,

ktorého dych je v jeho nose.

Za čože ho teda pokladať?

 

 

1 – 4, 6. Kapitoly 2 – 4 sú súvislým celkom s mesiášskym začiatkom (2, 2 – 5) a mesiášskym zakončením (4, 2 – 6). Toto proroctvo sa nachádza skoro doslovne aj u proroka Micheáša (4, 1 – 3), ktorý bol Izaiášovým vrstovníkom. Dnes už nemožno s istotou vedieť, či ho Izaiáš prevzal od Micheáša alebo naopak a či obaja citujú nejaké staršie proroctvo od seba nezávisle.
2. Výraz „na konci dní“ je u prorokov častý. Tu označuje mesiášsku dobu, ktorá bude posledným náboženským obdobím. Náboženstvo, založené Mesiášom, bude vrcholné a konečné, ďalšie, dokonalejšie náboženstvo už nebude. Z proroctva jasne vidieť, že „vrch Pánovho domu“ je obraz budúcej náboženskej spoločnosti, ktorá bude vynikať nie svojou fyzickou, ale mravnou výškou, a práve preto sa k nej budú hrnúť národy, ktoré doteraz nepoznali pravého Boha. Tieto národy budú hľadať Boha, ktorého doteraz uctievali len Izraeliti v jeruzalemskom chráme. Budú sa chcieť naučiť jeho prikázania a podľa nich žiť. Týmto obrazom znázorňuje prorok silu a mierumilovnosť mesiášskej, kresťanskej náuky.
6. V časoch Izaiáša Izraeliti nasledovali len zlý príklad pohanov, spolčovali sa s nimi a prevzali rozličné neresti tak od susedných pohanských národov, ako aj od národov západných (Filištínci mali svoje mestá v západnej časti Kanaánu).
9. Modlárstvo, ktorého sa Izraeliti dopúšťajú, je taký veľký zločin, že sa prorok nevie zdržať rozhorčeného výkriku: „Nie, neodpusť im to!“
12. Prorok predstavuje Boha ako obrancu ľudu, keď tak živo znázorňuje Boží súd nad kniežatami Izraela, ktoré vládli nielen podľa svojich rozmarov, ale ľud aj vykorisťovali. Nastane deň Pána, často spomínaný u prorokov (Joel 1, 15; 2, 1. 4; Am 5, 18 – 20; Sof 1, 7 – 14).
13. Bášan je veľmi úrodná krajina východne od Genezaretského jazera a od horného toku Jordánu. Jeho dubové lesy boli kedysi chýrne (Zach 11, 2; Ez 27, 6).
16. Taršiš bol pravdepodobne v južnom Španielsku. Taršišskými loďami volali lode, ktoré boli schopné plavby až do tejto ďalekej krajiny, teda lode veľké a mocné.
20. „Krtom a netopierom“ rozumej, že ľudia budú zahadzovať svoje modly na opustené miesta, kde bývajú len tieto nečisté zvieratá, ktoré na svetle ani nevidia.
22. Človek je naozaj veľmi biedny, veď jeho život závisí od veci takej malichernej, ako je dych v nose.
Kniha proroka Izaiáša