2. Povolanie osloboditeľa, kap. 41

Víťaz od východu

41  ¹ Počúvajte ma, ostrovy,

a národy nech si obnovujú silu,

nech sa priblížia a nech hovoria,

spolu sa dostavíme na súd.

 ² Ktože vzbudil od východu toho,

ktorému kráča v pätách spása?

Vydal napospas národy

a podrobil kráľov,

na prach ich obracia jeho meč

a jeho kuša na zmietanú plevu.

³ Stíha ich, kráča nerušený,

nohy sa mu ani netýkajú zeme.

⁴ Kto to spravil? Kto učinil?

Ten, čo rody volá od počiatku.

Ja, Jahve, prvý

a ten istý som i posledný.

⁵ Ostrovy vidia a boja sa,

končiny zeme sa trasú,

blížia sa a prichádzajú.

 ⁶ Navzájom si pomáhajú,

navzájom si volajú: „Rezko!“

⁷ Majster posmeľuje zlatníka,

ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom,

hovorí o liatine: „Dobrá je“

a upevní ju klinmi, že sa nepohne.

Boží ľud sa nemá čo báť

⁸  Ty však, Izrael, sluha môj,

Jakub, ktorého som vyvolil,

potomstvo Abraháma, môjho priateľa,

⁹ teba som chopil od končín zeme,

z jej okrajov som ťa povolal

a riekol som ti: „Ty si môj sluha,

teba som vyvolil a nezavrhol.“

¹⁰ Neboj sa, veď som s tebou ja,

neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,

posilňujem ťa, ba pomáham ti,

držím ťa svojou spásnou pravicou.

¹¹ Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech

všetci, čo sa zlostia na teba,

budú ako nič a zahynú tí,

čo sa pravotia s tebou.

¹² Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých,

čo sa s tebou hádajú;

budú ako nič a ako márnosť tí,

čo broja proti tebe.

¹³ Lebo ja som Pán, tvoj Boh,

čo ťa za pravicu držím,

ktorý ti hovorím:

„Neboj sa, ja ti pomáham.“

 ¹⁴ Nebojže sa, červíček Jakub,

chrobáčik Izrael!

Ja ti pomáham – hovorí Pán –,

tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.

¹⁵ Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou,

novou, mnohozubou,

rozmlátiš a rozdrvíš vrchy

a pahorky na plevu obrátiš.

¹⁶ Viať ich budeš, uchytí ich vietor

a víchrica ich rozpráši,

ty však budeš plesať v Pánovi,

Svätým Izraela pýšiť sa.

Zázračné zásahy Božie

 ¹⁷ Chudáci a bedári

hľadajú vodu a niet jej,

jazyk im zosychá od smädu.

Ja, Pán, ich vyslyším,

Boh Izraela, neopustím ich.

¹⁸ Otvorím v pustinách rieky

a vprostred údolí pramene,

obrátim púšť na vodné studienky

a suchú zem na žriedla vôd.

 ¹⁹ Zasadím do púšte céder,

agát, myrtu a olivový strom,

vsadím do pustiny cyprus,

brest a jedľu pospolu,

²⁰ nech vidia a dozvedia sa,

nech uvážia a razom pochopia,

že to ruka Pánova spravila,

stvoril to Svätý Izraela.

Modly sú neschopné

 ²¹ Predneste svoj spor, hovorí Pán,

prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.

²² Nech prídu a nech nám zjavia,

čo sa má stať.

Ktoréže veci sú prvšie?

Povedzte, nech pochopíme

a zvieme ich výsledky,

alebo nám povedzte, čo príde.

²³ Povedzte, čo príde v budúcnosti,

a budeme vedieť, že ste bohmi,

ba urobte či už dobré a či zlé,

nech žasneme a razom vidíme!

²⁴ Hľa, vy nivoč ste len

a dielo vaše je ničomné,

ohavník si vás vyvolí.

Len Boh vedel o svojom víťazovi

 ²⁵ Vzbudil som ho – od severu prišiel –

od východu slnca toho, čo vzýva moje meno,

rozdlávi kniežatá ako blato

a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.

 ²⁶ Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli,

a od pradávna, by sme povedali: „Pravdu má.“?

Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal,

veď nik nepočul vašu reč.

²⁷ Prvý (vravím) Sionu: „Hľa, tu sú!“

a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.

²⁸ Ak sa obzerám, niet nikoho,

niet medzi nimi radcov,

čo by odvetili, keď sa ich opýtam.

²⁹ Hľa, tí všetci ničím sú

a ich skutky sú ničotou,

vzduch a prázdnota sú ich liatiny.