Boh požehná potomstvo národa

44 ¹ A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj,

Izrael, somvyvolil.

² Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril,

ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti:

„Neboj sa, sluha môj, Jakub,

miláčik, ktorého som si vyvolil!

 ³ Veď rozlejem vody na to, čo je smädné,

a riavy na vyschnutú zem,

vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo,

svoje požehnanie na tvoje vetvy.

⁴ I budú rásť uprostred zelene

ako vŕby pri potokoch vôd.

⁵ Tento hovorí: »Pánov som«

a tamten volá v mene Jakuba,

tento si píše: »Pánov« na ruku

a menom Izraela sa nazýva.“

Len Jahve je Boh

⁶ Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela,

vykupiteľ jeho, Pán zástupov:

„Ja som prvý a ja som posledný,

okrem mňa nieto Boha.

⁷ Kto je ako ja, nech stojí a nech volá,

nech to oznámi, nech mi to predloží!

Kto zvestúva oddávna budúcnosť? –

A to, čo má prísť, nech nám oznámia!

 ⁸ Nože, nebojte sa a netraste sa!

Či som vám nezvestoval už dávno

a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami.

Či je Boh okrem mňa?

Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám.“

Nerozumnosť modlárstva

⁹ Tvorcovia modiel sú ničomní všetci

a ich miláčikovia neprospejú.

Ich svedkovia nič nevidia

a nič nezvedia, aby sa zahanbili.

¹⁰ Kto urobil boha a ulial sochu,

aby mu neprospela?

¹¹ Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe

a umelci, tí sú iba z ľudí.

Nech sa zídu všetci, nech sa postavia,

budú sa triasť a hanbiť zároveň.

¹² Majster železa ostrí dláto

a pracuje uhlím,

stvárňuje kladivami,

utvára svojím mocným ramenom.

Ak vyhladne, vysilí sa,

ak nepije vodu, omdlie.

¹³ Majster dreva rozťahuje mieru

a zakresľuje rydlom,

vypracúva kresačkou

a obkresľuje kružidlom;

i urobí z toho obraz muža,

ako skvost človeka, čo má bývať v dome.

¹⁴ Vytne si cédre, vezme haštru a dub,

vyberie si v stromoví hory;

zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.

¹⁵ A bude človeku na palivo,

vezme z neho a zohreje sa,

áno, zapáli a napečie chleba,

aj boha z neho spraví a klania sa mu,

urobí modlu a korí sa jej.

¹⁶ Polovičku spáli v ohni,

pri polovičke požíva mäso,

pečienku pečie a nasýti sa,

aj sa zohreje a povie: „Ej,

ale som sa zohrial, cítim oheň!“

¹⁷ A zvyšok spracuje na boha, modlu,

korí sa mu a poklonkuje,

modlí sa k nemu a vraví:

„Vysloboď ma, veď si mi bohom!“

¹⁸ Nevedia a nechápu,

lebo majú zaslepené oči, že nevidia,

a ich srdcia nechápu.

¹⁹ Nepremieta si v srdci,

nevie a neuvažuje takto:

„Polovicu z neho som spálil v ohni,

hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba,

upiekol som mäso a nasýtil som sa;

a zo zvyšku mám spraviť ohavu?

Polenu dreva sa mám koriť?“

²⁰ Pasie sa na popole,

zblúdilo mu srdce, zvádza ho,

ale on si nezachráni dušu a nepovie:

„Či nemám lož v pravici?“

Boh zachráni Izrael

²¹ Spomínaj na to, Jakub,

Izrael, veď si mojím sluhom,

stvoril som ťa, ty si mojím sluhom,

Izrael, nezabudnem na teba.

²² Zotriem ako oblak tvoje hriechy

a ako mrak tvoje previnenia,

vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.

 ²³ Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil;

jasajte, hlbiny zeme,

plesaním zaznejte, vrchy,

les a všetko stromovie v ňom,

pretože Pán vykúpil Jakuba,

preslavuje sa na Izraelovi.

6. Kýrova úloha, 44, 24 – 45, 8

Boh posiela Kýra

²⁴Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil

a ktorý ťa formoval od materského lona:

„Ja som Pán, čo som všetko stvoril,

nebesá som sám roztiahol,

zem som rozprestrel vlastnou mocou.

 ²⁵ Ničím znamenia veštcov

a hádačov šialencami spravím,

mudrcov nazad zavraciam

a ich múdrosť mením v nerozum.

²⁶ Uplatňujem slovo svojho sluhu

a plán svojich poslov spĺňam.

Vravím Jeruzalemu: »Buď obývaný!« –

a mestám Judska: »Buďte zbudované!« –

a jeho zrúcaniny postavím.

 ²⁷ Hlbine hovorím: »Vyschni!« –

a tvoje rieky vysuším.

 ²⁸ Kýrovi vravím: »Môj pastier,

splníš každú moju žiadosť.«

On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!«

a chrámu: »Buď založený!«“