Kniha proroka Izaiáša

Kniha proroka Izaiáša

Ďakovná pieseň

25 1 Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,

veď si zázračne uskutočnil

dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

 2 Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu,

z opevneného mesta zborenisko,

paláce cudzích nie sú mestom,

nikdy nebudú postavené.

3 Preto ťa velebí silný ľud,

mestá mocných národov sa ťa boja.

4 Veď si bol pevnosťou slabému,

pevnosťou biednemu v jeho úzkosti,

úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom,

lebo dych tyranov – ako búrka múru.

5 Ako úpal na púšti

udusil si hluk cudzincov,

ako úpal v tôni mraku

stlmil si pieseň tyranov.

 

Blaženosť zachránených

 6 Pán zástupov pripravil

na tomto vrchu všetkým národom

hostinu hojnú, hostinu s vínom,

hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

7 A zničí na tomto vrchu

závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom,

a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

8 Zničí smrť navždy

a Pán, Jahve, zotrie

slzu z každej tváre

a hanbu svojho ľudu

odstráni z celej zeme,

lebo Pán hovoril.

9A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh,

v neho sme dúfali, že nás spasí!

On je Pán, v neho sme dúfali,

jasajme a radujme sa z jeho spásy!

 10 Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“

Potom bude Moab zmlátený na mieste,

ako je zmlátená slama v hnojnici.

11 A ak si v nej roztiahne ruky,

ako rozťahuje plavec pri plávaní,

zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

12 Zrúti tvoje vysoké opevnené múry,

zvalí, strhne k zemi, do prachu.

 
2. O ničomnom meste pozri 24, 10 n.
6 n. Hostinou sa tu rozumejú radosti spasených v nebi; porov. Mt 8, 11; 22, 2 n. Spasení nebudú Boha vidieť už len cez závoj, ale z tváre do tváre (porov. 1 Kor 13, 12). – Vg miesto závoja spomína puto.
10. Moabčania sa tu uvádzajú len ako príklad, ako jeden z nepriateľských národov.
Kniha proroka Izaiáša