Kniha proroka Izaiáša

Kniha proroka Izaiáša

Proroctvá o Sione, kap. 28 – 35

Šestoro beda, kap. 28 – 33

1. Proti Samárii a Jeruzalemu

 

Samária

28  1 Beda pyšnej korune opilcov Efraimu

a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby,

ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

 2 Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán.

Ako ľadovec, zhubný víchor,

ako príval veľkých, dravých vôd

zhodí na zem násilím.

3 Nohami bude pošliapaná

pyšná koruna opilcov Efraimu.

 4 A so zvädnutým kvetom

jeho skvostnej ozdoby,

ktorá je na hlave tučného údolia,

bude to, čo s ranou figou pred oberačkou,

ktorú zhltne ten, kto ju zazrie,

sotvaže ju má v ruke.

5 V ten deň bude Pán zástupov

krásnou korunou a ozdobným vencom

zvyškom svojho ľudu,

6 duchom práva tomu, čo zasadá na súde,

a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

 

Jeruzalem

 7 Lenže aj títo blúdia od vína

a od liehu sa tackajú,

kňaz i prorok blúdia od liehu,

sú pomätení od vína,

tackajú sa od liehu,

blúdia pri videní,

tackajú sa pri rozsudku.

8 Áno, všetky stoly sú plné vývratku

a výkalov, takže niet miesta.

9 „Koho to učí múdrosti?

A komu to vysvetľuje náuku?

Odkojeným mliekom?

Odtrhnutým od pŕs?

10 Veď káž len, káž, káž len, káž,

čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,

trochu sem, trochu tam!“

11 Veru brblavými perami

a cudzím jazykom

bude hovoriť k tomuto ľudu

 12 ten, čo im hovoril:

„Toto je odpočinok,

dajte pokoj mdlému,

toto je zotavenie,“

ale nechceli počuť.

 13 Preto k nim bude slovo Pánovo:

„Káž len, káž, káž len, káž,

čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,

trochu sem, trochu tam!“ –

aby išli a klesli nazad a boli zdrvení,

zaplietli sa a boli chytení.

14 Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo,

panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

15 Pretože ste hovorili:

„So smrťou sme uzavreli zmluvu

a s peklom sme spravili dohodu,

keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás,

lebo sme si lož urobili útočišťom

a zakrývame sa klamom.“

16 Preto takto hovorí Pán, Jahve:

„Hľa, ja položím na Sione kameň,

kameň vyskúšaný, uholný, vzácny,

pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

17 Mierou urobím právo

a váhou spravodlivosť,

útočište lži však uchytí lejak

a na úkryt vyrútia sa vody.

18 Vaša zmluva so smrťou bude zrušená

a vaša dohoda s peklom neobstojí,

keď sa privalí bič šľahavý,

ten vás rozdrví.

19 Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí,

bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci;

a len v hrôze pochopíte poučenie.“

 20 Bo krátke je lôžko – nemožno sa vystrieť,

a prikrývka úzka – nemožno sa prikryť.

 21 Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán

a zaburáca ako v údolí Gabaon,

aby urobil svoj čin – jeho čin je zvláštny,

aby uskutočnil svoj skutok – jeho skutok je divný.

22 Teraz sa však neposmievajte,

aby vám nestuhli okovy,

lebo o skaze, a to neodvratnej,

počul som od Pána, Jahveho zástupov,

nad celou zemou.

 

Podobenstvo o roľníkovi

 23 Nachýľte si ucho a počujte môj hlas,

dávajte pozor a čujte moju reč!

24 Či každý deň orie oráč (pod siatie),

otvára a bráni svoju roľu?

25 A či, keď urovná jej tvár,

nerozhodí kôpor a nezaseje rascu,

nedáva pšenicu, jačmeň

a ľadník do svojho ostredku?

26 V správnosti ho vycvičí,

jeho Boh ho vyučí.

 27 Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor

a koleso voza nekrúti sa po rasci,

lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

28 Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne,

neženie kolesá svojho voza

a kopytami ho nerozdrvuje.

29 I to pochádza od Pána zástupov,

koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

 
1. Efraimom sa volá často Severné, Izraelské kráľovstvo. Jeho hlavné mesto Samária ležalo na kopci nad úrodným údolím. Toto údolie volá prorok hlavou, samo mesto korunou a vencom z kvetov.
2. Sláva mesta nepotrvá dlho, prídu Asýrčania, ktorí ho spustošia.
4. Tento verš básnicky opisuje predčasný zánik mesta.
7 – 10. Nielen obyvatelia Samárie, ale aj obyvatelia Jeruzalema sú opilci. Títo sa posmievajú prorokovi a posielajú ho, aby šiel učiť deti, a nie ich. Posmievajú sa jeho výstrahám („Káž len, káž!“), jeho nádejam („Čakaj len, čakaj!“) a tomu, že i v maličkostiach žiadal vernosť („Trochu sem, trochu tam“).
12. Boh prikazoval vodcom národa, aby nehnali uštvaný ľud do novej vojny.
13 – 19. Prorok tu vyjadruje, že Izraelu nepomôžu zmluvy s pohanskými susedmi. Pomôže len Boh, ktorý pošle svoj uholný kameň – Mesiáša (Mt 21, 42; porov. Lk 20, 17 n.; Ž 118, 22 – 23; Sk 4, 11; Rim 9, 33; 1 Kor 3, 11; Ef 2, 20; 1 Pt 2, 4 – 6).
20. Porekadlu rozumej tak, že pre Judsko je každá ľudská pomoc prislabá.
21. O udalostiach, ktoré sa tu pripomínajú, pozri 2 Sam 5, 20; porov. 1 Krn 14, 11 a 2 Sam 5, 25; porov. aj 1 Krn 14, 16.
23 n. Podobenstvo o roľníkovi treba rozumieť tak, že Boh nestresce ľud len preto, aby ho ranil, ale aby ho pripravil pre sejbu a žatvu, t. j. aby ho priviedol na cestu čnosti.
27. Mláťačka bola široká doštená tabuľa, opatrená na spodnej ploche ostrými kameňmi a kusmi železa. Mlátiaci voz boli valce, opatrené tiež kameňmi a želiezkami. Ťahali sa po obilí.
Kniha proroka Izaiáša