II. diel

Pánov služobník, osloboditeľ, kap. 49 – 57

1. Druhá pieseň o Pánovom služobníkovi, 49, 1 – 9a

49 ¹ Počúvajte ma, ostrovy,

a pozorujte, národy ďaleké:

Pán ma povolal od lona,

od života mojej matky spomínal mi meno.

 ² Ústa mi urobil ako ostrý meč,

v tieni svojej ruky ma skryl

a urobil zo mňa šíp brúsený,

do svojho tulca ma schoval.

³ A riekol mi: „Služobníkom si mi,

Izraelom, tebou sa chcem osláviť.“

⁴ Ja však som povedal: „Darmo som pracoval,

márne a zbytočne strávil svoju silu.“

Predsa je moje právo u Pána

a moja odmena u môjho Boha.

⁵ Teraz však hovorí Pán,

čo si ma od lona služobníkom urobil,

aby som Jakuba priviedol späť k nemu,

aby sa Izrael k nemu zhromaždil.

Som oslávený v očiach Pánových

a môj Boh sa mi stal silou.

⁶ Povedal teda:

„Primálo je, keď si mi služobníkom,

aby si zbudoval Jakubove kmene

a priviedol späť zachránených Izraela:

ustanovím ťa za svetlo pohanom,

aby si bol mojou spásou až do končín zeme!“

 ⁷ Toto hovorí Pán,

vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,

tomu, ktorého dušou opovrhujú,

ktorým národ pohŕda,

služobníkovi vládcov:

„Králi uvidia a vstanú,

kniežatá sa budú skláňať

kvôli Pánovi, ktorý je verný,

Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“

 ⁸ Toto hovorí Pán:

„V čase milostivom ťa vyslyším

a v deň spásy ti pomôžem,

zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,

aby si zbudoval krajinu,

aby si dostal spustnuté dedičstvá

⁹ a povedal väzňom: »Vyjdite!«

a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«

2. Boh miluje Sion, 49, 9b – 50, 3

Pán bude pastierom svojich

Budú sa pásť popri cestách

a na všetkých poliach bude ich pastva.

¹⁰ Nebudú lačnieť ani žízniť,

nespáli ich úpal ani slnce,

lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval,

a popri žriedlach vôd ich napojí.

¹¹ Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím

a moje chodníky sa vyvýšia.

¹² Hľa, títo prichádzajú zďaleka

a tí, hľa, od severu a západu

a tamtí z južnej krajiny.“

¹³ Plesaj, nebo, a jasaj, zem,

plesaním zaznejte, vrchy,

lebo Pán utešuje svoj ľud

a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Potecha Siona

¹⁴ Ale Sion povedal: „Pán ma opustil,

Pán na mňa zabudol.“

¹⁵ Či zabudne žena na svoje nemluvňa

a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?

I keby ona zabudla,

ja nezabudnem na teba.

 ¹⁶ Hľa, do dlaní som si ťa vryl,

tvoje múry sú vždy predo mnou.

¹⁷ Náhle prišli tvoji stavitelia

a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

¹⁸ Zdvihni si vôkol oči a pozri:

všetci sa zišli, prišli k tebe.

Tak, ako žijem – hovorí Pán –

všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu,

opášeš sa nimi ako mladucha.

¹⁹ Veď tvoje rumy a tvoje sutiny

a tvoja spustošená krajina

bude teraz tesná pre obyvateľov

a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

 ²⁰ Ešte budú hovoriť – počuješ to –

dietky tvojej neplodnosti:

„Tesné mi je miesto,

odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!“

 ²¹ A budeš si vravieť v sebe:

„Ktože mi týchto porodil?

Veď ja som bezdetná a neplodná,

zajatá a vzdialená,

kto teda týchto vychoval?

Hľa, ja som ostala sama,

odkiaľže sú títo?“

²² Toto hovorí Pán, Jahve:

„Hľa, zdvihnem ruku k národom,

ku kmeňom vztýčim svoju zástavu;

i prinesú ti synov v náručí,

dcéry ti na pleciach ponesú.

²³ Králi ti budú pestúnmi,

ich kňažné tvojimi dojkami,

tvárou na zem padnú pred tebou

a budú lízať prach tvojich nôh.

Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán,

v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú.“

Nepriateľov Boh porazí

 ²⁴ Či možno odobrať korisť obrovi?

A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

²⁵ Áno, takto hovorí Pán:

„Aj čo obor zajal, bude odobraté,

aj korisť siláka vyslobodená.

S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť

a tvojich synov ja vyslobodím.

 ²⁶ Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo

a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou;

tak sa dozvie každé telo,

že ja som Pán, tvoj spasiteľ

a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov.“