6. Víťaz, Pán, pošliapal národy, 63, 1 – 6

63  ¹ „Kto je to, čo prichádza z Edomu,

z Bosry v odeve červenom,

ten, čo sa skvie vo svojom rúchu,

vykračuje v plnej sile?“

„Ja som, ktorý hlásam pravdu,

mocný na spásu.“

² „Prečo je tvoja šata červená

a tvoje rúcho ako šliapača v lise?“

³ „Lis som šliapal sám

a z národov nebol nik pri mne.

Pošliapal som ich vo svojom hneve,

zdrvil som ich vo svojej prchlivosti,

nuž striekala ich vlaha na môj šat

a celé rúcho som si poškvrnil.

 ⁴ Lebo som mal deň pomsty na mysli,

a prišiel rok môjho vykúpenia.

⁵ Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,

díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil;

vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno

a podporila ma moja prchlivosť,

⁶ že som šliapal národy vo svojom hneve,

opojil som ich svojou prchlivosťou

a vylial som na zem ich vlahu.“

7. Modlitba proroka, 63, 7 – 64, 12

Spomienka na minulosť

⁷ Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať,

Pánovu chvályhodnosť,

pre všetko, čo nám Pán urobil,

pre veľkú dobrotu k domu Izraela,

čo im preukázal vo svojom zľutovaní

a v množstve svojej milosti.

⁸ Veď povedal: „Je to predsa môj ľud,

synovia, ktorí nesklamú!“ –

a stal sa im spasiteľom

 ⁹ vo všetkom ich súžení.

Nie posol ani anjel,

ale vyslobodil ich sám.

Vo svojej láske a útrpnosti

ich sám vykúpil,

zdvihol ich a nosil ich

po všetky dávne dni.

 ¹⁰ Ale oni sa búrili a zarmucovali

jeho ducha svätého;

preto sa im zmenil na nepriateľa,

a sám bojoval proti nim.

¹¹ Spomenul si však na dávne dni,

na Mojžiša a jeho ľud:

„Kde je ten, ktorý vyviedol z mora

pastiera svojho stáda?

Kde je, ktorý vložil doň

svojho ducha svätého,

¹² čo za pravicu viedol Mojžiša

svojím velebným ramenom,

čo rozdvojil vody pred nimi,

aby si urobil večné meno,

¹³ čo ich viedol hlbinami

ako koňa púšťou bez potknutia?

¹⁴ Ako statok, čo zostupuje dolinou,

tak ho viedol Pánov duch.“

Tak si viedol svoj ľud,

aby si urobil slávnym svoje meno.

Prosba o Božie milosrdenstvo

 ¹⁵ Pozri sa z neba a hľaď

z príbytku svojej svätosti a veleby.

Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc?

Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie

(sú zdržanlivé ku mne)?

Veď ty si náš otec,

¹⁶ lebo Abrahám o nás nevie

a Izrael nás nepozná!

Ty, Pane, si náš otec,

máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

¹⁷ Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest,

zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?

Vráť sa kvôli svojim sluhom,

kvôli kmeňom svojho dedičstva.

 ¹⁸ Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud,

naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

 ¹⁹ Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš,

nad ktorými sa nevzýva tvoje meno.

Túžobná prosba

Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil,

vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou.