Kniha proroka Izaiáša

Kniha proroka Izaiáša

9  1(2) Ľud, čo kráča vo tmách,

uzrie veľké svetlo,

nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,

zažiari svetlo.

 2(3) Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;

budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,

tak ako plesajú, keď si delia korisť.

 3(4) Veď jeho ťažké jarmo

a prút jeho pleca

a palicu jeho pohoniča

lámeš ako v dňoch Madiánu.

 4(5) Lebo každá hrmotná obuv

a každý šat zmáčaný v krvi

bude spálený, bude ohňu pokrmom.

 5(6) Lebo chlapček sa nám narodil,

daný nám je syn,

na jeho pleci bude kniežatstvo

a bude nazvaný:

zázračný Radca, mocný Boh,

večný Otec, Knieža pokoja.

6(7) Jeho vláda bude veľká

a pokoj bude bez konca

na Dávidovom tróne

a nad jeho kráľovstvom,

aby ho upevnil a posilnil

právom a spravodlivosťou

odteraz až naveky.

Horlivosť Pána zástupov to urobí.

 

Tresty na Izrael

7(8) Pán poslal slovo proti Jakubovi,

aby dopadlo na Izrael.

 8(9) A skúsi to celý národ,

Efraim aj občania Samárie,

čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

9(10) „Tehly sa zrútili – budeme stavať kvádrami,

sykomory sú vyťaté – nahradíme ich cédrami.“

 10(11) A Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov

a popudil jeho odporcov.

11(12) Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,

i hltať budú Izrael plnými ústami.

Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

a jeho ruka je ešte vystretá.

 

12(13) Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,

a nehľadali Pána zástupov,

 13(14) nuž odtne Pán hlavu i chvost,

palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

14(15) Starec a hodnostár sú hlava,

prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

15(16) Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami,

tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

16(17) Preto z jeho junače nemá Pán radosti

a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,

veď sú to všetko bezbožníci a zločinci

a každé ústa hovoria hanebnosť!

Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

a jeho ruka je ešte vystretá.

 17(18) Veď neprávosť horela sťa oheň,

čo tŕnie a bodľač stravuje,

potom zapaľuje lesné húštiny,

že ich zahaľujú stĺpy dymu.

18(19) Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina

a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:

nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

 19(20) Zožiera napravo a hladuje,

zjedá naľavo a nenasýti sa;

každý zjedá mäso vlastného ramena.

20(21) Manasses Efraima a Efraim Manassesa

a obaja spolu sú proti Júdovi.

Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev

a jeho ruka je ešte vystretá.

 

 
1. Na spomenuté kraje vo vojnových hrôzach smrť naozaj vrhla svoj tieň.
2. Dnešný porušený hebrejský text a za ním aj Vg číta: „Rozmnožil si národ, nezväčšil si radosť.“ Ak by toto znenie bolo správne, zmysel by bol: Kedysi bol národ veľký, ale nemal mnoho radosti.
3. O premožení Madiánčanov pozri Sdc 7 n.
4. Hrmotná obuv a šat zmáčaný krvou patria k vojenskému výstroju.
5 n. Chlapček, ktorý donesie svetu toľkú radosť, je Emanuel, Mesiáš (porov. Lk 2, 10 – 11). Mená, ktoré sa mu tu dávajú, dokazujú, že nebude obyčajným človekom, ba že bude Bohom. Pravda, v Starom zákone ani samému prorokovi nebol jasný celý dosah názvu „mocný Boh“. Izaiáš vedel len toľko, že v Dieťati – Mesiášovi sa akýmsi neobyčajným spôsobom zjaví Boh. Ako väčšina proroctiev, i toto sa stalo celkom jasným až po jeho naplnení. My, ktorým už bolo zjavené tajomstvo Najsvätejšej Trojice, vieme, že Emanuel je druhá božská osoba. Kráľovstvo, ktoré založí, bude len pokračovaním starozákonnej bohovlády, ale bude mať večné trvanie.
8. Samária bola hlavné mesto Severnej (Izraelskej) ríše, ktorá sa často volala aj Efraim, pretože kmeň Efraim mal v nej vedúce postavenie.
10 n. Rasinovi nepriatelia boli Asýrčania a iné okolité národy.
13 n. Výrazy „hlava a chvost“, „palmová ratolesť a trsť“ označujú obyčajne to, čo je „vznešené a podlé“, „vysoké a nízke“. Teda vodcov národa a pospolitý ľud (porov. Dt 28, 13. 44; Iz 19, 15). Tu však dáva prorok výrazu „hlava a chvost“ trochu odlišný význam od toho obvyklého.
17 n. Rozumej: Nešťastie zachváti najprv rúhačov, pohanov (tŕne), potom bude ničiť bez vyberania.
19 n. „Mäso vlastného ramena“ zjedá človek v občianskej vojne, keď ničí tých, čo sú mu najbližší. Takéto vojny boli časté v Severnej ríši, ku ktorej patrili aj bratské kmene Efraima a Manassesa.
Kniha proroka Izaiáša