5. Damask

Skaza Damasku a Aramu

17.  ¹ Výrok nad Damaskom:

„Hľa, Damask prestane byť mestom,

bude iba hŕbou zrúcanín.

 ² Opustené budú mestá Aroeru,

budú patriť stádam,

tam budú ležať a nik ich neodstraší.

³ Zhynie bašta Efraimu

a kráľovstvo Damasku,

so zvyškami Aramu bude

ako so slávou synov Izraela“ –

hovorí Pán zástupov.

Trest Izraela

⁴ „V ten deň zdrobnie Jakubova sláva

a tučnosť jeho tela schradne.

 ⁵ A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá

a jeho rameno obžína klasy

v údolí Refaim.

⁶ Zostanú z neho paberky,

ako keď ráňajú olivy,

dve-tri bobuľky na samom vrcholci,

štyri-päť na konárikoch stromu“ –

hovorí Pán, Boh Izraela.

⁷ „V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu

a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.

 ⁸ Nebude hľadieť na oltáre,

na dielo svojich rúk,

a nebude pozerať na to,

čo vytvorili jeho prsty,

na ašery a slnečné stĺpy.

⁹ V ten deň budú jeho opevnené mestá

ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov,

ktoré opustili pred synmi Izraela,

a bude pustatinou.

 ¹⁰ Veď si zabudol na Boha, svoju spásu,

a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul,

preto len saď rozkošné sady

a cudzím viničom ich vysádzaj!

¹¹ V deň, keď zasadíš, ohraď

a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu:

unikne žatva v deň choroby

a nezhojiteľnej bolesti.“

Rýchly pád  asýrskeho vojska

¹² Beda, hukot mnohých národov,

hučia ako hukot morí!

Burácanie národov,

burácajú ako burácanie ohromných vôd.

 ¹³ Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd,

ale zahriakne ich a ujdú ďaleko;

budú hnané ako pleva vetrom

a ako krútňava povíchricou.

¹⁴ Za večera, hľa, zdesenie,

pred ránom ho už niet!

To je údel tých, čo nás olupujú,

a osud tých, čo nás vykorisťujú.