5. Pozemská a duchovná spása, 43, 1 – 44, 23

Boh neopustí svojich

43 ¹ Teraz však toto hovorí Pán,

tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael:

„Neboj sa, veď ťa vykúpim,

po mene ťa zavolám, ty si môj.

² Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou,

a keď riekami, nepotopia ťa,

keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa

a plameň nebude horieť na tebe.

 ³ Veď ja som Pán, tvoj Boh,

Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ.

Egypt dám ako výkupné za teba,

Kuš a Sábu namiesto teba.

⁴ Pretože si drahý mojim očiam,

vzácny a ja ťa milujem,

vydám ľudí namiesto teba

a národy za tvoj život.

⁵ Neboj sa, veď som s tebou ja,

od východu privediem tvoje potomstvo

a od západu ťa zhromaždím.

⁶ Severu poviem: »Vydaj!« –

a juhu: »Nezdržiavaj!« –

priveď mojich synov zďaleka

a moje dcéry od končín zeme,

⁷ všetkých, čo sa mojím menom zvú

a ktorých som na svoju slávu stvoril,

vytvoril a urobil.

Nový súdny spor s pohanmi

 ⁸ Vyveď von ľud slepý, hoci majú oči,

a hluchý, hoci majú uši.

⁹ Nech sa zídu všetci pohania

a zhromaždia sa národy!

Kto z nich toto zvestuje?

Veci predošlé nech nám oznámia,

nech si postavia svedkov a vyhrajú spor,

nech počujú a nech povedia: »Pravda!«

¹⁰ Vy ste mi svedkami – hovorí Pán –

a môj sluha, ktorého som si zvolil,

aby ste vedeli a uverili mi

a pochopili, že som to ja,

predo mnou nebol utvorený nijaký Boh

a ani po mne nebude.

¹¹ Ja, ja som Pán

a okrem mňa niet spasiteľa.

¹² Ja som predzvestoval, spasil a oznámil

a cudzieho u vás nebolo,

nuž vy ste mi svedkami – hovorí Pán –

ja som však Boh,

¹³ aj odteraz ním budem

a z mojej ruky nevytrhne nik;

čo urobím, kto to odčiní?“

Dávne zázraky sa spomínajú

 ¹⁴ Toto hovorí Pán,

váš vykupiteľ, Svätý Izraela:

„Pošlem pre vás do Babylonu

a vyženiem všetkých ako utečencov,

i Chaldejcov do pyšných lodí.

¹⁵ Ja som Jahve, váš Svätý,

Izraelov tvorca, váš kráľ.“

¹⁶ Toto hovorí Pán,

ktorý urobil cestu cez more

a cez dravé vody chodník;

 ¹⁷ ktorý vyviedol vozy i kone,

vojsko i vojvodcov...

– ležia spolu, nevstanú,

dotleli, zhasli ako knôt – :

¹⁸ „Nespomínajte udalosti dávne,

o veciach predošlých neuvažujte.

¹⁹ Hľa, ja robím čosi nové,

teraz to klíči, nebadáte?

Áno, urobím cestu na púšti

a rieky na pustatine.

²⁰ Bude ma chváliť poľná zver,

šakaly a pštrosy,

lebo som dal vodu na púšti,

rieky na pustatine,

aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.

²¹ Ľud, ktorý som si utvoril,

bude ohlasovať moju chválu.

Národ si nezaslúžil dobrotu

 ²² Nevzýval si ma, Jakub,

netrápil si sa o mňa, Izrael.

²³ Neprinášal si mi obetné baránky,

svojimi žertvami si ma neuctieval.

Neobťažoval som ťa darmi

a netrápil som ťa tymianom.

 ²⁴ Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro,

tukom svojich žertiev si ma neopájal,

lež obťažoval si ma svojimi hriechmi,

trápil si ma svojimi neprávosťami.

²⁵ Ja, ja som to,

čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy

a nespomeniem si na tvoje neprávosti.

²⁶ Pripomeň mi, súďme sa spolu,

hovor ty, aby si vyhral spor.

 ²⁷ Tvoj prvý otec zhrešil,

tvoji tlmočníci ma zradili.

²⁸ Preto som znesvätil sväté kniežatá,

Jakuba som dal do kliatby

a Izrael na potupu.“