14 Posmešná pieseň na tyrana Babylon. Úvod. –  ¹ Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu. ² Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov. ³ V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil, ⁴ zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš:

„Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!“

⁵ Pán zlámal prút pohanov,

palicu vladárov,

⁶ čo zlostne bila ľudstvo

údermi neprestajnými,

podmaňovala v hneve národy

sužovaním neľútostným.

⁷ Oddychuje, odpočíva celá zem,

prepukáva jasotom.

⁸ Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia:

„Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“

 ⁹ Podsvetie zdola sa pre teba rozruší

v ústrety tvojmu príchodu;

vzbudzuje pre teba tiene,

všetkých mocnárov zeme

vyzdvihuje z ich trónov,

všetkých kráľov národov.

¹⁰ Títo všetci sa ozvú,

prehovoria k tebe:

„I ty si omdlel ako my,

nám si sa stal rovným?

¹¹ Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva,

zunenie tvojich hárf.

Pod tebou je rozostretá chrobač

a červy sú tvojou prikrývkou.“

Pád z neba

 ¹² Ako si padla z neba,

žiarivá zornička!

Zrazený si k zemi,

čo si vládol nad národmi.

 ¹³ Veď v srdci si si hovoril:

„Do nebies vystúpim,

až nad Božie hviezdy

vyvýšim svoj trón,

sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,

na stráňach severu.

¹⁴ Vystúpim do výšin oblakov,

prirovnám sa Najvyššiemu.“

¹⁵ Lenže do podsvetia si zvrhnutý,

na stráne priepasti.

¹⁶ Čo ťa uzrú, obzrú si ťa,

hútať budú o tebe:

„Či toto je muž, čo rozbúril zem,

zatriasol ríšami,

¹⁷ čo svet obrátil na pustatinu,

jeho mestá zrúcal

a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“

Mŕtvola kráľova

¹⁸ Králi národov všetci spočívajú v sláve,

každý vo svojom dome.

¹⁹ Ty však si vyhodený bez hrobu

ako odporná vetva

– pokrytýzabitými,

^19f ako pošliapaná mŕtvola.

^19e K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

²⁰ nepridružíš sa pri pohrebe,

lebo si zničil vlastnú krajinu,

svoj vlastný ľud vyvraždil.

Nikdy nik nespomenie

semeno zločincov.

²¹ Postavte popravisko jeho synom

pre zločin ich otcov,

aby nepovstali a nepodmanili si zem

a nezaplnili svet mestami.

Doslov. – ²² Povstanem proti nim – hovorí Pán zástupov – a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo – hovorí Pán – ²³ a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou – hovorí Pán zástupov.

2. Asýrsko

²⁴ Takto prisahal Pán zástupov:

„Veru, ako som zamýšľal, tak bude,

a ako som ustanovil, tak sa stane,

 ²⁵ že zlomím Asýrsko vo svojej krajine

a na svojich vrchoch ho pošliapem,

takže sa vzdiali od nich jeho jarmo

a stratí sa z ich ramien jeho bremeno.“

²⁶ To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou,

a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

²⁷ Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí?

Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

3. Filištínsko

 ²⁸ V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

 ²⁹ „Neteš sa ty, Filištínsko celé,

že prút toho, čo ťa bil, je zlomený,

bo z koreňa hada vyjde vretenica

a jej plodom bude okrídlený drak.

 ³⁰ I budú sa pásť prvorodení biednych

a chudobní budú sídliť v bezpečí,

tvoj koreň však hladom usmrtím

a tvojich pozostalých zabijem.

 ³¹ Kvíľ, brána, plač, mesto,

des sa, Filištínsko celé,

lebo od severu prichádza dym

a nik neodchádza od svojich čiat.“

³² A čo sa odpovie poslom pohanov?

Že Pán založil Sion

a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.