4. Nádej Siona na spásu, 51, 1 – 52, 12

 

Večná spása nábožných

51 ¹ Počúvajte ma, čo sledujete pravdu

a hľadáte Pána:

Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní,

a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.

² Pozrite na Abraháma, svojho otca,

a na Sáru, ktorá vás zrodila.

Veď som ho osamelého povolal,

požehnal som ho a zveľadil.

 ³ Áno, Pán poľutuje Sion,

poľutuje všetky jeho sutiny,

jeho púšť urobí podobnou Edenu

a jeho pustinu Pánovej záhrade,

zavládne v ňom radosť a rozkoš,

chválospev a hlas piesne.

 ⁴ Pozoruj ma, ľud môj,

a počúvaj ma, národ môj,

veď odo mňa vychádza náuka

a svoje právo dám za svetlo národom.

⁵ Blízko je moje právo,

vychádza moja spása

a moje ramená budú súdiť národy.

Na mňa budú čakať ostrovy

a dúfať budú v moje rameno.

⁶ Zdvihnite oči k nebesiam

a pozrite dolu na zem.

Veď nebo sa ako dym rozplynie

a zem sa sťa odev rozpadne.

Jej obyvatelia pomrú podobne,

moje spasenie však potrvá naveky

a moja pravda nezanikne.

⁷ Počúvajte ma, znalci práva,

ľud, čo má v srdci môj zákon:

Nebojte sa ľudskej potupy

a nestrachujte sa ich pohany.

⁸ Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie

a ako vlnu ich strávi červ,

ale moje právo potrvá naveky

a moja spása z pokolenia na pokolenie.

 

Mocné rameno Pánovo spasí

 ⁹ Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc,

rameno Pánovo!

Vzbuď sa ako v dňoch minulých,

v časoch pradávnych.

Či si to nie ty, čos’ rozťalo ozrutu

a draka prebodlo?

¹⁰ Či si to nie ty, čos’ vysušilo more

a vody veľkej priepasti?

Čo si spravilo z morskej hlbiny

cestu na priechod oslobodeným?

 ¹¹ Pánovi vyslobodení sa vrátia,

prídu s jasotom na Sion

a na ich hlavách bude ustavičná radosť.

Radosť a rozkoš dosiahnu,

zmizne starosť a vzdychanie.

 

¹² Ja, ja som to, čo vás poteším.

Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie,

a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?

¹³ Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu,

čo rozostrel nebo a založil zem,

a stále sa trasieš, celý deň,

pred zlosťou utláčateľa,

keď sa chystá nivočiť.

Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?

 ¹⁴ Zhrbený sa náhle oslobodí,

nezomrie v jame

a chlieb mu chýbať nebude.

¹⁵ Ja som Pán, tvoj Boh,

čo dráždim more, že búria sa mu vlny,

Pán zástupov je moje meno.

¹⁶ Vložím ti do úst svoje slová

a schovám ťa v tieni svojej ruky,

aby som zasadil nebesá a založil zem

a povedal Sionu: „Ty si môj ľud.“

 

Po treste príde oslobodenie

 ¹⁷ Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem,

čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu;

omamný pohár si pil, vyprázdnil.

¹⁸ Niet toho, kto by ho viedol

zo všetkých synov, čo splodil;

niet toho, kto by ho držal za ruku

zo všetkých synov, čo vychoval.

¹⁹ Tieto dve veci ťa postihli:

– ktožesmúti nad tebou? –

skaza a ničenie, hlad ameč,

– ktožeťapoteší?

²⁰ Tvoji synovia odpadli, ležia

na rohoch všetkých ulíc

ako gazela v sieti,

plní Pánovho hnevu,

výčitiek svojho Boha.

²¹ Preto počuj toto, pokorený

a opojený, nie však vínom:

²² Toto hovorí tvoj Pán, Jahve,

a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud:

„Hľa, vezmem ti z ruky

kalich omamný,

pohár svojho hnevu;

nebudeš ho viac piť.

²³ A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov,

čo ti hovorili:

»Schýľ sa, nech prejdeme!«

A spravil si zo svojho chrbta zem,

sťa ulicu pre chodcov.“