8. Babylon

21  ¹ Výrok nad morskou púšťou:

Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom,

tak príde z púšte, z hroznej krajiny.

 ² Bolo mi zjavené kruté videnie:

Lupič lúpi, ničiteľ ničí.

„Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd!

Všetkej ich kviľbe koniec urobím.“

³ Preto sú moje bedrá plné hrôzy,

schvátili ma bôle sťa bôle rodičky,

zronený som, keď to čujem,

zmätený som, keď to vidím.

⁴ Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy,

súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.

 ⁵ Prestrú stôl, postavia hliadku,

jedia a pijú.

„Hore, kniežatá, mažte štít!“

 ⁶ Lebo takto mi hovoril Pán:

„Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!

⁷ Ak uvidí jazdcov, dvojice koní,

jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách,

nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!“

⁸ I zvolal: „Vidím.

Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále,

na svojej stráži ja stojím celú noc.

⁹ Hľa, idú jazdci, dvojice koní.“

I ozve sa a hovorí:

„Padol, padol Babylon,

všetky sošky jeho bohov

roztrieskal na zemi.“

 ¹⁰ Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud,

čo som počul od Pána zástupov,

Boha Izraela,

to som vám oznámil.

9. Edomsko

 ¹¹ Výrok nad Dumou (Edomskom):

Volá ku mne zo Seiru:

„Strážca, ako je s nocou?

Strážca, čo s nocou?“

¹² Strážca povedal:

„Príde ráno, ale aj noc.

Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa,

vráťte sa znovu!“

 ¹³ Výrok nad Arábiou:

V kružine púšte nocujte,

karavány dedanské!

¹⁴ V ústrety smädnému doneste vodu,

obyvatelia krajiny Tema,

choďte ubehlíkom naproti s chlebom!

¹⁵ Lebo ušli pred mečom,

pred vytaseným mečom

a pred natiahnutou kušou,

pred ťažkým bojom.

¹⁶ Lebo takto hovorí Pán ku mne:

„Ešte za rok, ako rok žoldniera,

a zahynie všetka sláva Kedaru,

¹⁷ zvyšok z počtu lukov

hrdinských synov Kedaru bude malý,“

lebo to riekol Pán, Boh Izraela.