11. Jeruzalem

a) Skaza mesta

22 ¹ Výrok nad Údolím videnia:

Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

 ² plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?

Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

³ Všetci tvoji vodcovia razom utiekli

ukrutne spútaní,

všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,

utiekli ďaleko.

⁴ Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa!

Horko zaplačem.

Nesnažte sa potešiť ma

nad skazou dcéry môjho ľudu!“

 ⁵ Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia

drží Pán, Jahve zástupov.

V Údolí videnia podkopávajú múr

a krik je proti hore.

 ⁶ Elam zdvihol tulec;

na vozoch ľudia, jazdci,

a Kír obnažil štít.

⁷ Tvoje krásne údolia sú plné vozov

a jazdci sa pevne postavili k bráne.

 ⁸ Odňal závoj Júdovi;

v ten deň si hľadel

na zbrojnicu Lesného domu.

 ⁹ Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,

zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

¹⁰ sčitujete domy Jeruzalema,

rúcate domy na opevnenie múrov

¹¹ a robíte struhu medzi dvoma múrmi

vodám starého rybníka.

Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,

a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

¹² A Pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:

„Plačte a nariekajte,

ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!“

¹³ Ale, hľa, plesanie a radosť,

zabíjajú statok a režú ovce,

jedia mäso a pijú víno:

„Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!“

¹⁴ I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:

„Veru vám nebude odpustený tento hriech,

pokiaľ neumriete“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

b) Sobna a Eliakim

¹⁵ Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:

„Choďže k tomu úradníkovi,

k Sobnovi, správcovi domu:

 ¹⁶ »Čože tu máš a kohože tu máš,

že si si tu vytesal hrob?«

Vysoko vytesal svoj hrob,

v skale si vydlabal príbytok.

¹⁷ Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,

a pevne ťa zohne,

¹⁸ silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta

do šírošírej krajiny.

Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,

ty hanba domu tvojho pána!

¹⁹ Odstránim ťa z tvojho miesta

a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

 ²⁰ V ten deň zavolám svojho služobníka

Eliakima, syna Helkiáša,

²¹ a oblečiem ho do tvojho rúcha,

opášem ho tvojím pásom

a dám mu do rúk tvoju moc.

I bude otcom obyvateľom Jeruzalema

a Júdovmu domu.

 ²² Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,

keď otvorí, nikto nezavrie,

a keď zavrie, nikto neotvorí.

 ²³ Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,

že bude slávnym trónom domu svojho otca.

²⁴ Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:

konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,

od hrnčekov až po krčahy.

 ²⁵ V ten deň – hovorí Pán zástupov –

vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,

vyvalí sa a padne,

i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,

lebo to vyriekol Pán.“