53 1 Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu s zjavilo Pánovo rameno?
2Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.
3 Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
4 Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.
5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.
6 Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.
7 Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).
8 Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.
9 So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.
10 Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením...
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.
11 Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.
12 Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.
1. V nasledujúcich veršoch hovorí o Pánovom služobníkovi prorok, a to v mene celého národa, preto hovorí v množnom čísle. Od verša 7 hovorí zase Boh. Verš 1 rozumej: Prorok bude hovoriť neuveriteľnú vec, ale kto by pochopil, čo Božia moc („Pánovo rameno“) koná?
2. Ľudia by si mysleli, že Pánov služobník bude aj svojím pôvodom veľký. No vyrástol pred Bohom ako nepatrná ratoliestka, ako zaznávaný koreň, ktorý okrem toho vyrástol zo suchej zeme, nie je teda veľmi mocný. Takto označuje prorok chudobný pôvod Mesiáša, ktorého už 11, 1. 10 volá „ratolesť“, „výhonok“, „koreň“, a aj tam pripomína jeho pôvod z bezvýznamnej rodiny Jesseho.
4 – 6. Tieto verše hovoria o zástupnom utrpení Mesiáša. Bol nevinný, trpel za nás.
7. Slová Vulgáty „obetovaný bol“ ani prekladateľ, sv. Hieronym, nechápal v súvislosti s obetou na kríži, o tej je reč až vo verši 10. Vyslovuje sa tu len ochota Pánovho služobníka, ako prijíma utrpenie a znáša ho ako tichý baránok.
8. Z úzkosti, ktorú pretrpel už pred odsúdením, a zo súdneho konania ho vliekli na smrť, ktorú podstúpil pre hriechy svojho ľudu. Počínanie mučiteľov naplňuje proroka úžasom, že volá: „Kto pomyslí na jeho pokolenie?“, na pokolenie, ktoré ho vydalo na smrť. Kto by toto pokolenie pochopil a dostatočne odsúdil?
9. Toto sa doslovne splnilo pri Ježišovej smrti. Spasiteľ zomrel medzi zločincami, čakalo by sa teda, že aj jeho pohreb bude pohrebom zločinca. Predsa, čo nikto nečakal, boháč Jozef z Arimatey mu prepustil vlastný hrob (Mt 27, 57).
10. Spasiteľ bude mať potomstvo, veriacich, až do skončenia sveta, ba i vo večnosti mu budú ľudia vďační za dielo vykúpenia.
11. Tento ťažký verš treba rozumieť tak, že Pánov služobník bude hľadieť na veľké výsledky svojho utrpenia.
12. Boh mu dal moc nad hriešnikmi, ktorých vykúpil, keď sa dal pripočítať medzi hriešnikov, hoci sám bol nevinný a trpel len za viny iných. Hriešnikmi boli tí, čo ho umučili, on sa však za nich modlil. Spontánne sa nám pred duchovným zrakom ukazuje Kalvária, kde medzi lotrami krváca Ježiš a modlí sa: „Otče, odpusť im...“ Kto číta evanjelium a iné novozákonné spisy, tomu netreba dokazovať, ako sa predpovede tejto Izaiášovej piesne splnili na Ježišovi Nazaretskom. Ježišovo umučenie, jeho zakrvavené telo, jeho tichosť by ani očitý svedok neopísal živšie.
