Kniha proroka Izaiáša

Kniha proroka Izaiáša

Budúci súd a spása, kap. 34 – 35

Súd národov

 

  1.   1 Priblížte sa, kmene, a čujte,

pozorujte,

nech počúva zem a čo ju napĺňa,

svet a všetko, čo z neho pochádza.

2 Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi

a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,

zaklial ich, vydal ich na zabitie.

3 Ich zabití budú pohodení

i pôjde zápach z ich mŕtvol,

vrchy rozmoknú od ich krvi.

 4 Všetko vojsko nebies sa rozteká,

nebo sa zvíja ako kniha

a všetko jeho vojsko odpadúva,

ako odpadúva lístie z viniča,

ako odpadúva z figovníka.

 

Súd nad Edomom

 5 Veď je odpojený môj meč na nebesiach,

hľa, dopadne k súdu na Edomsko

a na ľud, ktorý som preklial.

 6 Meč Pána je plný krvi,

presýtený je tukom,

krvou býkov a capov,

tukom z obličiek baránkov.

Áno, obetu má Pán v Bosre

a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

7 A padajú s nimi zubry,

tiež junce s býkmi,

ich zem je opojená krvou

a ich pôda presýtená tukom.

 8 Lebo je deň Pánovej pomsty,

rok odplaty pre spor Siona.

 9 Jej potoky obrátia sa na smolu,

jej prach zase na síru

a jej pôda bude smolou horiacou.

10 V noci ani vo dne nevyhasne,

večer bude vystupovať jej dym,

od rodu k rodu bude pustou,

na veky večné nik cez ňu neprejde.

11 Obsadí ju pelikán a jež,

sova a havran budú v nej bývať,

roztiahne nad ňou mieru pustoty

a vážky prázdnoty.

 12 Jeho šľachtici nie sú tam,

aby volali po kráľovstve,

a všetky jeho kniežatá zmiznú.

13 Tŕním zarastú jeho paláce,

pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,

že bude príbytkom šakalov

a stanovišťom pštrosov.

 14 Zíde sa zver púšte s hyenami,

capy sa stretnú navzájom,

len tam si oddýchnu nočné strigy

a nájdu si odpočinok.

15 Tam sa zahniezdi šípový had,

znesie a vysedí

a vyliahne vo svojom tieni.

Len tam sa zhromaždia supy

druh ku druhovi.

 16 Skúmajte v knihe a čítajte,

ani jedno z nich nechýba,

vzájomne sa nehľadajú,

lebo to prikázali Pánove ústa

a jeho duch ich zhromaždil.

17 Sám im hodil žreb,

jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,

budú tam vládnuť navždy,

od rodu do rodu tam budú bývať.

 
4. Boh pri stvorení rozprestrel, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) z nej spadnú ako lístie zo stromu. – Knihy starých čias boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, sa navinula na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2, 10.
5. O Edomčanoch pozri pozn. k 16, 1; porov. 21, 11 – 12.
6. Bosra, hlavné mesto Edomska, je asi dnešná Buseira južne od Mŕtveho mora. Iní ju stotožňujú s mestom Petra (16, 1).
8. Trest príde za to, čo nepriatelia spáchali proti Božiemu kráľovstvu na zemi, proti Sionu.
9. Zničenie Edomska sa opisuje podobne ako spustošenie blízkej Sodomy a Gomory (Gn 19, 24. 25. 28).
12. Tento verš je neistý. Jeho zmysel je asi takýto: v edomskej krajine nebude už bývať šľachta, kráľovstvo Edomčanov zaniklo.
14. Na osamelých a spustošených miestach si ľudia predstavujú strigy a mátohy. Prorok ich v básnickom opísaní spomína len preto, aby čo najviac zvýraznil spustnutosť Edomu.
16 n. Izraeliti si kedysi povrázkom rozmerali a žrebom rozdelili zasľúbenú zem. Podobne dal Boh rozličným zvieratám za údel krajinu Edomčanov. Pravda, aj tu ide len o básnické vyjadrenie.
Kniha proroka Izaiáša