2. Proti Jeruzalemu

Tieseň a záchrana mesta

29  ¹ Beda, Ariel, Ariel,

mesto, kde sídlil Dávid.

Pridajte rok k roku,

sviatky nech obehnú,

 ² potom budem tiesniť Ariela

a bude povzdych a vzdychanie;

i bude mi ako Ariel.

³ Budem ťa obliehať dookola,

upevním vôkol teba hradbu

a vystavím proti tebe násyp.

⁴ Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,

z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,

tvoj hlas bude ako duch zo zeme

a z prachu bude šepotať tvoja reč.

 ⁵ Ako drobný prach bude zástup cudzincov,

ako miznúca pleva svorka násilníkov.

I stane sa zrazu, nečakane:

⁶ Pán zástupov ťa navštívi

hromom a trasením a veľkým praskotom,

búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

⁷ I bude ako sen a nočné videnie

zástup všetkých národov,

bojujúcich proti Arielovi

a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

⁸ Ako keď sa sníva hladnému, že je,

a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,

a ako keď sa smädnému sníva, že pije,

a keď sa prebudí, je zmorený

a prahne smädom,

tak bude zástupu všetkých národov,

čo bojujú proti vrchu Sion.

Trest zaslepencov

⁹ Tŕpnite – a stŕpnete,

zaslepujte sa a oslepnete,

ste opití, ale nie od vína,

tackáte sa, ale nie od liehu.

 ¹⁰ Lebo Pán vylial na vás ducha závratu

a zavrel vaše oči, prorokov,

zahalil vaše hlavy, vidcov.

 ¹¹ Nuž bude vám každé videnie

ako slová zapečatenej knihy.

Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,

so slovami: „Čítajže toto!“ –

odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“

¹² A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,

a povedia: „Čítajže toto!“ –

odpovie: „Neviem čítať.“

 ¹³ Pán povedal:

„Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami

a svojimi perami ma ctí,

srdce si však vzďaľuje odo mňa,

takže je ich bázeň ku mne

naučeným ľudským príkazom,

¹⁴  preto, hľa, ja znovu vykonám divy

s týmto ľudom, podivne a čudno,

i zahynie múdrosť jeho mudrcov

a rozum jeho rozumných sa schová.“

3. Proti zlým úmyslom

 ¹⁵ Beda tým, čo pred Pánom

hlboko skrývajú úmysel,

vo tme dejú sa ich skutky

a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“

¹⁶ Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,

že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“?

A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“?

 ¹⁷ Či to nebude už za krátku chvíľu,

že Libanon premení sa na sad

a sad budú za les pokladať?

¹⁸ A v ten deň počujú hluchí slová knihy

a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

¹⁹ Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti

a najbiednejší z ľudu

budú plesať v Svätom Izraela.

 ²⁰ Veď zmizol násilník a zhynul posmešník

a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

²¹ čo obvinili človeka pre slovo,

čo sudcovi v bráne kládli osídla

a pre nič odmietli spravodlivého.

²² Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,

(ten, čo vykúpil Abraháma):

„Nebude sa teraz hanbiť Jakub

a nezbledne teraz jeho tvár.

 ²³ Lebo keď uvidí (jeho dietky),

dielo mojich rúk uprostred seba,

zasvätia moje meno,

zasvätia Svätého Jakubovho

a báť sa budú Boha Izraelovho.

²⁴ Zblúdení duchom pochopia múdrosť

a odbojníci prijmú poučenie.“