8. Posmešná pieseň proti Babylonu, kap. 47

Potupa Babylonu

47 ¹ Zostúp a sadni si do prachu,

panna, dcéraBábela,

sadni si na zem, bez trónu,

dcéra Chaldejcov,

lebo ťa viac nebudú volať

nežnou a zmäkčilou.

 ² Vezmi si mlynček a múku meľ,

odhaľ si závoj,

odhrň vlečku, obnaž lýtka,

prebroď sa cez rieky!

³ Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa,

vezmem si pomstu

a neodolá mi nik.

⁴ Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá,

Svätým Izraela.

⁵ Seďže ticho a choď do tmy,

dcéra Chaldejcov,

lebo ťa viac nebudú volať

paňou kráľovstiev.

⁶ Hneval som sa na svoj ľud,

znesvätil som svoje dedičstvo

a dal som ti ich do rúk;

nemala si k nim ľútosti,

zaťažila si starcov

svojím jarmom veľmi.

⁷A riekla si: „Večne budem paňou,“

nevzala si si to k srdcu;

nemyslela si na koniec toho.

Márnosť čarodejstiev

 ⁸Teraz však čuj toto, zmäkčilá,

čo tróniš v bezpečí,

čo si v srdci hovoríš:

„Ja a nikto viac!

Nebudem sedieť ako vdova

a bezdetnosť nepoznám.“

⁹Nuž prídu na teba obe tieto veci

razom, v jeden deň,

bezdetnosť a vdovstvo

zasiahnu ťa naplno

i pri množstve tvojich čarov,

i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

¹⁰ Bola si bezpečná vo svojej zlobe,

povedala si: „Nik ma nevidí.“

Tvoja múdrosť a tvoja veda –

tá ťa zviedla;

riekla si vo svojom srdci:

„Ja a nikto viac!“

¹¹ Príde na teba nešťastie,

nepoznáš jeho vznik,

zrúti sa na teba skaza,

nevieš ju udobriť,

a dôjde na teba hrôza

tak náhle, že sa ani nenazdáš.

¹² Postav sa so svojimi čarami

a množstvom svojich kúzel,

v ktorých si sa namáhala od mladi,

vari sa ti to podarí,

vari odstrašíš!

 ¹³ Ustávala si sa množstvom svojich porád:

nechže sa dostavia,

nech ťa vyslobodia, čo delia nebo,

čo pozorujú hviezdy,

oznamujú z novmesiacov,

čo má prísť na teba.

¹⁴ Hľa, budú ako pleva,

spáli ich oheň,

nevytrhnú si životy

zo šľahov plameňa:

to nie je uhlie, čo hreje,

oheň, pri ktorom sa sedí.

 ¹⁵ Tak pochodíš s tými,

o ktorých si dbala,

s ktorými si kupčila od mladi.

Odtackajú sa každý svojou cestou,

niet (toho), kto by ťa zachránil.