Kniha o Emanuelovi, kap. 7 – 12
O panne a Emanuelovi, 7, 1 – 25
7 Len dôvera v Boha môže zachrániť. – 1 V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa judského, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. 2 Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. 3 A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šearjašúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, 4 a povedz mu:
Daj pozor a buď spokojný,
neboj sa a srdce nech ti nechabne
pre tie dve dymiace ohorené hlavne,
pre zúrivý hnev Rasina a Aramu
a Romeliášovho syna.
5 Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn
uzniesli proti tebe, hovoriac:
6 »Tiahnime do Judska a podesme ho,
strhnime ho k sebe
a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«
7 Toto hovorí Pán, Jahve:
»Nestane sa tak a nebude tak,
8 lebo hlavou Aramu je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
O šesťdesiatpäť rokov
bude Efraim zlomený, nebude národom.
9 Hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte,
veru neobstojíte.«“
Emanuel, syn panny. – 10 Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: 11 „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!“ 12 Ale Achaz vravel: „Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.“ 13 Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! 15 Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré.
16 Lebo skôr ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš. 17 Pán privedie i na teba a na tvoj ľud ‒ na dom tvojho otca – dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Judska – asýrskeho kráľa.“
18 V ten deň
Pán zapíska muche,
ktorá je v končinách riek Egypta,
a včele, ktorá je v krajine Asýr.
19 I prídu a usadia sa všetci
v jarkoch dolín a v trhlinách skál
a v každom tŕní a v každej škáre.
20 V ten deň Pán oholí britvou
najatou spoza rieky – kráľom asýrskym –
hlavu a vlásky nôh,
ba aj bradu odstráni.
21 Ak si v ten deň
prichová niekto kravičku a dve ovečky,
22 pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,
áno, mlieko a med bude jesť každý,
kto ostane v krajine.
23 V ten deň každé miesto,
kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,
bude tŕním a bodľačím;
24 pôjdu ta so šípmi a kušou,
lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.
25 A na kopce, čo sa okopávajú motykou,
nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím
a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.
1 – 25. Prorocké reči (kap. 7 – 12) pochádzajú z čias spohanšteného kráľa Achaza. Vynikajú v nich proroctvá o Mesiášovi, ktorý sa tu volá Emanuel, preto možno túto časť nazvať knihou o Emanuelovi. Nikde inde vo Svätom písme sa Mesiáš nevolá Emanuel. – V kap. 7. hovorí o sebe Izaiáš v tretej osobe.
1. O tejto vojne pozri úvod a porov. 2 Kr 15, 37. Achaz hľadal pomoc u asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III. (2 Kr 16, 7 n.).
2. Dávidov dom je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s izraelským vojskom a už táborí na území Severnej ríše, nazývanej aj Efraimská ríša.
3. Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22, 9). – Meno Izaiáša („Pán spasí“) aj meno Šearjašúba („zvyšok sa obráti“) sú mená symbolické.
4. Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu.
6. Tábelov syn je nám ináč neznámy.
8 n. Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len vo svojich doterajších sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo roku 670 pred Kr., keď asýrsky kráľ Asarhaddon usadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť autonómnym národom.
10 n. Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou zázrak odmieta.
14. Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýrčania, ktorých si volá na pomoc. Toto spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za Achazovho života a kráľ bude mať takto dôkaz Božej moci a vševedúcnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: „Hľa, panna počne a porodí syna!“ Pôvodina má doslovne: „Hľa, panna tehotná a rodí syna!“ Izaiáš vidí prorockým zrakom pannu, ktorá hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna priviedla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky „Boh s nami“. Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba používali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem kap. 7 a 8 Knihy proroka Izaiáša nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša sa nik nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8, 8 – 10 a v kap. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiáša. Aj najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne, a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom podľa Matúša (1, 23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela ‒ Mesiáša, preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod majú byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.
15. Mlieko (Vg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu však, naopak, z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby.
16 n. Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Judsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení.
18. Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.
20. Asýrčania vyplienia krajinu a pozbavia ju všetkej krásy, ako britva pozbavuje mužovo telo všetkej ozdoby.
