2. Prečo mešká spása, kap. 59

Vina Júdovcov

59 ¹ Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil,

a jeho ucho nie je zaľahnuté, že by nepočul.

² Ale vaše hriechy sú priehradou

medzi vami a vaším Bohom

a vaše viny zakryli jeho tvár

pred vami, že nečuje.

 ³ Vaše ruky sú poškvrnené krvou

a vaše prsty hriechom,

vaše pery hovoria lož,

váš jazyk vraví neprávosť.

⁴ Niet (toho), kto by predvolával podľa práva,

ani (toho), kto by súdil poctivo;

dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť,

počnú muky a porodia nešťastie.

⁵ Liahnu hadie vajíčka

a tkajú vlákna pavúka;

kto zje z ich vajíčok, zomrie

a z rozpučeného vylezie zmija.

⁶ Z ich vláken rúcho nebude

a neodejú sa svojím dielom.

Ich dielo je dielo záhuby

a skutok násilia majú v ruke.

⁷ Ich nohy bežia do zlého,

náhlia sa prelievať krv nevinnú,

ich myšlienky sú myšlienky skazy,

zhuba a rúcanie je na ich ceste.

⁸ Neznajú cestu pokoja

a nieto práva v ich šľapajach,

svoje chodníčky si pokrivili,

a kto po nich kráča, nemá pokoja.

⁹ Preto je právo ďaleko od nás

a spravodlivosť nás nedostihne,

čakáme na svetlo, a hľa, tma,

na žiaru, a putujeme v temnosti.

¹⁰ Ako slepí ohmatávame múr

a tápeme ako ten, kto nemá oči,

napoludnie sa potkýname ako v tme;

hoci silní, ako mŕtvi sme.

 ¹¹ Mrmleme všetci ako medvede

a stále hrkútame ako holuby.

Čakáme na právo, a niet ho,

na spásu, a je od nás ďaleko.

¹² Bo mnoho hriechov máme pred tebou

a naše viny svedčia proti nám,

áno, svoje hriechy máme pred sebou

a svoje zločiny poznáme:

¹³ nevernosť a klamstvo proti Pánovi,

odpad od nasledovania Boha,

reči násilné a odbojné,

myslenie lživých rečí v srdci.

¹⁴ Tak je právo zahnané späť

a spravodlivosť stojí obďaleč,

áno, poctivosť padá na ulici

a priamosť vkročiť nevládze.

¹⁵ Takto vystala poctivosť,

a kto sa stráni zla, býva olúpený.

Pán trestá pohanov, spasí Sion

Pán to videl a nepáčilo sa mu,

že práva nieto.

 ¹⁶ Videl, že niet nikoho,

a užasol, že nikto nezakročí.

Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno

a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.

¹⁷ Odial sa spravodlivosťou ako pancierom

a prilbu spásy mal na hlave,

ako odev obliekol si rúcho pomsty,

horlivosťou sa ako plášťom zahalil.

¹⁸ Podľa činov im odplatí,

hnev jeho nepriateľom,

odplatu protivníkom!

Ostrovom odplatí činy.

¹⁹ Budú sa báť mena Pánovho od západu

a jeho slávy od východu slnka,

lebo príde ako dravá rieka,

ktorú ženie Pánov dych.

²⁰Ale príde ako spasiteľ k Sionu

a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu –

hovorí Pán.

²¹ A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: „Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky – hovorí Pán.“