ŽALM 104 (103)

 

Chvála Boha, stvoriteľa

 

¹ Dobroreč, duša moja, Pánovi;

Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby,

 ² do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

 

Nebesia rozpínaš ako stan,

 ³ nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,

na krídlach vánku sa prechádzaš.

⁴ Vetry sú tvojimi poslami,

ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

 

⁵ Zem si postavil na jej základoch,

nevychýli sa nikdy-nikdy.

⁶ Oceán ju prikryl sťa odev,

nad vrchmi vody zastali.

⁷ Pred tvojou hrozbou odtiekli,

zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

⁸ Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,

na miesto, ktoré si im vyhradil.

⁹ Položil si hranicu a neprekročia ju,

ani viac nepokryjú zem.

 

¹⁰ Prameňom dávaš stekať do potokov,

čo tečú pomedzi vrchy

¹¹ a napájajú všetku poľnú zver,

aj divým oslom hasia smäd.

¹² Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,

spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

 

¹³ Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,

plodmi svojich diel sýtiš zem.

¹⁴ Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok

a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb

¹⁵ i víno, čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár

a chlieb dáva silu srdcu človeka.

 

¹⁶ Sýtia sa stromy Pánove

aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

¹⁷ Na nich si vrabce hniezda stavajú

a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

¹⁸ Vysoké štíty patria kamzíkom,

v skalách sa skrývajú svište.

 

¹⁹ Na určovanie času si mesiac utvoril;

slnko vie, kedy má zapadať.

²⁰ Prestieraš tmu a nastáva noc

a povylieza všetka lesná zver.

²¹ Levíčatá ručia za korisťou

a pokrm žiadajú od Boha.

²² Len čo vyjde slnko, utiahnu sa

a ukladajú sa v svojich dúpätách.

²³ Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,

za svojou prácou až do večera.

 

²⁴ Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!

Všetko si múdro urobil.

Zem je plná tvojho stvorenstva.

²⁵ Tu more veľké, dlhé a široké,

v ňom sa hemžia plazy bez počtu,

živočíchy drobné i obrovské.

 ²⁶ Po ňom sa plavia lode

i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

 

²⁷ Všetko to čaká na teba,

že im dáš pokrm v pravý čas.

²⁸ Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;

otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

²⁹ Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;

odnímaš im dych a hneď hynú

a vracajú sa do prachu.

³⁰ Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené

a obnovuješ tvárnosť zeme.

 

 ³¹ Pánova chvála nech trvá naveky;

zo svojich diel nech sa teší Pán.

³² Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,

dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

³³ Po celý život chcem spievať Pánovi

a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

³⁴ Kiež sa mu moja pieseň zapáči;

a ja sa budem tešiť v Pánovi.

 

³⁵ Nech zo zeme zmiznú hriešnici

a zločincov nech už niet.

Dobroreč, duša moja, Pánovi.

ALELUJA.