Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 58 (57)

 

Proti nespravodlivým sudcom

 

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“.

Dávidov žalm. Miktam.

 2 Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť,

vari správne súdite ľudských synov?

3 Naopak, v srdci páchate neprávosti,

vaše ruky pripravujú násilie na zemi.

 

4 Hriešnici sú na scestí už od lona matky,

od materského života blúdia klamári.

5 Jed v nich podobá sa jedu hadiemu,

jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,

6 ktorá nepočúva hlas zaklínačov,

hlas skúseného čarodeja.

 

7 Bože, vylám im zuby v ústach,

rozdrv čeľusť levov, Pane.

8 Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká,

nech vyschnú ako zdeptaná tráva.

 

9 Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká,

ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.

10 Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka,

zaživa ich strávi ako oheň hnevu.

 

11 Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí,

umyje si nohy v krvi hriešnika.

12 A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého,

naozaj je Boh, čo súdi na zemi.“

 
2. V hebr. texte čítame „ʽélím – bohovia, mocnári“. Vo Svätom písme sa tak volali nielen „sudcovia“, lež aj králi, kňazi, predstavitelia Božej moci a autority (Ž 82, 1. 6; porov. aj Jn 10, 34 a inde). Hoci zastupujú Boha, predsa všetko robia ako tí, čo vidia len seba, ktorým nezáleží na spravodlivosti, ale skôr na postavení a osobných výhodách, robia to ako „zlosynovia“.
Kniha žalmov