Kniha žalmov

ŽALM 127 (126)

 

Bez Pána je márna námaha

 

1 Šalamúnova pútnická pieseň.

Ak Pán nestavia dom,

márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto,

nadarmo bdejú jeho strážcovia.

 

2 Zbytočne vstávate pred svitaním

a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;

lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

 

3 Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia,

jeho odmenou je plod lona.

4 Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,

tým sú vám synovia z mladých liet.

 5 Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil:

neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

 

 

5. Blažený je človek, ktorý má viac synov – „ktorý si nimi tulec naplnil“ – metafora z vojenskej oblasti. „Rokovať s nepriateľmi v bráne.“ Pri mestských bránach sa aj súdilo. Tu najbližší z rodiny mohli obžalovanému alebo žalujúcemu výdatne pomáhať.