Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 8

 

Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka

 

1 Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“. Dávidov žalm.

2 Pane, náš Vládca,

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.

 

 3 Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu

naprotiveň svojim nepriateľom,

aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

 

4 Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,

na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

5 čože je človek, že naň pamätáš,

a syn človeka, že sa ho ujímaš?

 

 6 Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,

slávou a cťou si ho ovenčil

7 a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

 

Všetko si mu položil pod nohy:

8 ovce a všetok domáci statok

aj všetku poľnú zver,

9 vtáctvo pod oblohou a ryby v mori

i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

 

10 Pane, náš Vládca,

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

 
3. Ježiš Kristus cituje tento verš na ospravedlnenie detí, ktoré mu na Kvetnú nedeľu volali na slávu (Mt 21, 16).
6. Človek, i keď je nepatrný svojím zjavom, je veľký – jeho veľkosť je od Boha: „Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov.“ Človek je nekonečne menší od Boha, veď je jeho tvorom, ale je väčší než všetko viditeľné stvorenstvo, lebo má dušu, teda má rozum a slobodnú vôľu.
Kniha žalmov