Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 6

 

Úbožiak prosí Pána o milosť

 

1 Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.

2 Pane, nekarhaj ma v svojom hneve,

netrestaj ma v svojom rozhorčení.

 

3 Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny,

uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

4 Aj dušu mám už celkom zdesenú.

Ale ty, Pane, dokedy...?

 

5 Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.

Spas ma, veď si milosrdný.

 6 Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.

A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

 

7 Už ma vyčerpalo vzlykanie,

lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču,

slzami máčam svoju posteľ.

 8 Od náreku sa mi oko zahmlilo

a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

 

9 Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť,

lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

10 Pán moju prosbu vyslyšal,

Pán prijal moju modlitbu.

11 Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne

a zahanbení nech sa ihneď stratia.

 
6. Tu treba spomenúť, že v časoch žalmistu zjavenie o posledných veciach človeka (o smrti, súde, treste) nebolo ešte ukončené. Izraeliti síce verili v nesmrteľnosť duše, ale ich chápanie o stave duší po smrti bolo nedokonalé. Vedeli iba toľko, že duše zomrelých boli v podsvetí – šeóle, na temnom a smutnom mieste. Žili síce, ale nebol to život, bolo to živorenie.
8. Pod nepriateľmi máme rozumieť všetko, čo je nepriateľské našej spáse a čo nás môže viesť k zlu.
Kniha žalmov