Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 89 (88)
Božia milosť nad domom Dávida
1 Poučná pieseň od Etana Ezrachitu.
2 Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky;
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
3 Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
4 „Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným,
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
5 Naveky zaistím tvoj rod
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
6 Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
7 Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi?
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
8 Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach,
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
9 Pane, Bože zástupov, kto je ako ty?
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
10 Ty vládneš nad neskrotným morom
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
11 Rahaba si pošliapal ako raneného,
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
12 Tvoje je nebo a tvoja je zem,
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
13 Sever i juh si ty utvoril,
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
14 Mocné je tvoje rameno,
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
15 Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu,
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
16 Blažený ľud, ktorý vie jasať!
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
17 deň čo deň sa raduje z tvojho mena
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
18 Lebo ty si jeho sila a nádhera
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
19 Veď náš vladár patrí Pánovi
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
20 Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si:
„Bohatierovi som pomoc poskytol
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
21 Našiel som svojho služobníka Dávida,
pomazal som ho svojím svätým olejom.
22 Pevne ho bude držať moja ruka
a posilňovať moje rameno.
23 Nezaskočí ho nepriateľ,
ani zlosyn ho nepokorí.
24 Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
25 S ním bude moja vernosť a milosť
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
26 Položím jeho ruku na more
a na rieky jeho pravicu.
27 On bude volať ku mne: »Ty si môj otec,
môj Boh a útočište mojej spásy.«
28 A ja ho ustanovím za prvorodeného,
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
29 Naveky mu svoju milosť zachovám
a pevná bude moja zmluva s ním.
30 Jeho rod udržím naveky
a jeho trón bude ako dni nebies.“
31 „No keď raz jeho synovia môj zákon opustia
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
32 keď moje ustanovenia znesvätia
a nezachovajú moje predpisy,
33 potom ich priestupok trstenicou potrescem
a ich neprávosť korbáčom.
34 Ale priazeň mu neodopriem
a neporuším svoju vernosť.
35 Svoju zmluvu neznesvätím
a nezruším výroky svojich úst.
36 Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, nesklamem Dávida.
37 Jeho rod bude trvať naveky
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
38 a navždy bude pevný sťa luna,
verný svedok na oblohe.“
39 A predsa si ho odmietol a zavrhol,
nahneval si sa na svojho pomazaného.
40 Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom,
do prachu si zhodil jeho korunu,
41 všetky jeho múry si rozbúral
a na trosky si premenil jeho pevnosti.
42 Plienili ho všetci, čo išli okolo,
a na posmech vyšiel u susedov.
43 Povýšil si pravicu jeho utláčateľov,
všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
44 Ostrie jeho meča si otupil
a nepomáhal si mu pri boji.
45 Jeho lesku si urobil koniec
a na zem si povalil jeho trón.
46 Skrátil si dni jeho mladosti,
zahrnul si ho hanbou.
47 Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať?
Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
48 Spomeň si, aké krátke je moje trvanie,
akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
49 Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť,
kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?
50 Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň,
ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?
51 Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov,
ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,
52 ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia,
ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.
53 Nech je zvelebený Pán naveky. Staň sa. Amen.