ŽALM 139 (138)

Boh vidí všetko

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

 ² ty vieš, či sedím a či stojím.

Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

³ či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.

A všetky moje cesty sú ti známe.

 ⁴ Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,

ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

⁵ Obklopuješ ma spredu i zozadu

a kladieš na mňa svoju ruku.

⁶ Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;

je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

⁷ Kam môžem ujsť pred tvojím duchom

a kam utiecť pred tvojou tvárou?

⁸ Ak vystúpim na nebesia, ty si tam;

ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

 ⁹ I keby som si pripäl krídla zorničky

a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

¹⁰ ešte aj tam ma tvoja ruka povedie

a podchytí ma tvoja pravica.

¹¹ Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje

a namiesto svetla ma zahalí noc,“

 ¹² pre teba ani tmy tmavé nebudú

a noc sa rozjasní ako deň.

Tebe je tma ako svetlo.

 ¹³ Veď ty si stvoril moje útroby,

utkal si ma v živote mojej matky.

¹⁴ Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;

všetky tvoje diela sú hodny obdivu

a ja to veľmi dobre viem.

¹⁵ Moje údy neboli utajené pred tebou,

keď som vznikal v skrytosti,

utkávaný v hlbinách zeme.

¹⁶ Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,

a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,

len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

¹⁷ Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky

a ich počet aký je obrovský.

 ¹⁸ Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku;

a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

¹⁹ Kiežby si, Bože, zabil hriešnikov;

vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

²⁰ Oni zlomyseľne hovoria o tebe,

márnivo sa dvíhajú nad teba.

²¹ Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane,

a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

²² Skrz-naskrz ich nenávidím,

stali sa mi nepriateľmi.

²³ Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce;

skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

²⁴ Pozri, či nejdem bludnou cestou,

a veď ma po ceste k večnosti.